Dá sa očakávať, že nič sa na tom nezmení ani na ďalších zastávkach tour, ktoré – kým ho kapela 2. septembra zakončí v domovských Úvalech – zavíta ešte do šestnástich miest (kompletný zoznam všetkých zastávok nájdete na webe kapely – www.divokejbill.cz). Jedným z vrcholov bude určite koncert v pražských Žlutých lázních, kde Divokej Bill albumovú novinku slávnostne pokrstí. Stane sa tak v utorok 27. júna. Čakanie na túto udalosť si môžete skrátiť napríklad týmto obsiahlym rozhovorom…

Nový album otvárate skladbou Dobrý časy. Prežíva teraz Divokej Bill dobré obdobie?
To poriadne uvidíme až za dva mesiace na koncertoch. No máme vonku ďalší album, a to je vždy dôvod na radosť.

Počas uplynulých štyroch rokov od predchádzajúcej štúdiovej nahrávky ste vydali aj dva koncertné záznamy a best of ‘Platinum Collection’. Čo ďalšie ste stihli?

Samozrejme sme odohrali veľa koncertov a priebežne makali na materiáli pre ďalšiu dosku. Ten živák z Úval, ktorý vyšiel aj ako DVD, bol už jej predzvesťou, pretože na ňom bola aj nová skladba Tsunami. A tiež sa nám v kapele medzičasom narodili aj nejaké deti.

Cítite sa s nimi dospelejšie a zodpovednejšie?

Samozrejme, je tu silný pocit zodpovednosti, aby sme sa o ne dokázali postarať. Kým človek živí iba seba, tak je to ‘saláma-banán’, skoro nič nepotrebuje. Zároveň je to tiež ‘dobrý motor’. Spätne si uvedomujeme, ako to predtým išlo skoro samo. Ako keby bolo dnes ťažké začínať znovu, obchádzať kluby, bojovať o priazeň. Aj preto je dobré sa o tú našu – obrazne povedané – záhradku, starať a zalievať ju. Aby sa jej aj naďalej tak pekne darilo. Pretože už neživí len nás. Pripomína mi to, ako som raz pozeral seriál Simpsonovci. Homer išiel do tej svojej elektrárne, mal depresie a vôbec sa mu tam nechcelo. Nad stôl si však vylepil fotku malej Maggie, aby vedel, prečo to všetko robí.

Predtým ste veľa koncertovali, jazdili aj do zapadnutých dediniek a hrali všade, kde sa dalo. Dnes to kapely nahrádzajú skôr sociálnymi sieťami, najviac populárni sú Youtuberi. Myslíte, že tú priazeň získavajú ľahšie?

Naopak, my sme radšej, že sme si to poctivo odpracovali a všetky úspechy sme dosiahli celkom prirodzene. Má to pre nás určite väčšiu váhu, než keby sme rýchlo vyleteli na vrchol. Tiež si myslíme, že o čo rýchlejšie sa niekto na ten vrchol dostane, o to rýchlejšie z neho potom aj padá. To zázemie verných fanúšikov sa žiadnym marketingom nedá nahradiť. Navyše to boli skvelé výlety a máme množstvo spomienok. Jasné, že človek sa občas musel niečoho vzdať, pretože mal práve koncert, ale my sme to nikdy nebrali ako niečo nepríjemné, ako obetu – nás to vždy bavilo! Rôzne vzpruhy, ktoré nám dodávali silu v tých slabších chvíľkach, ako napríklad, že sme vyhrali Slávika alebo prišlo pozvanie do cudziny, prichádzali postupne a hlavne nenútene. Kapely, ktoré fungujú cez marketing, si tie príležitosti musia samé vytvárať a dúfať, že to vyjde. K nám prichádzali a prichádzajú samé.

Ako veľmi plánujete? Vraj máte v skúšobni mapu, kam si zabodávate špendlíky, kde ste už boli a kde už dlho nie…

Stále sa snažíme mať takú dvoj až trojročnú víziu. Ktorým smerom pôjdeme najbližšie turné, koľko koncertov odohráme, kedy pôjdeme na turné, na akých festivaloch zahráme. Už nejazdíme bezmyšlienkovite. V určitom čase sme aj sami počet koncertov obmedzili a rovnako keď niekde hráme, je jasné, že nasledujúci koncert nebude bližšie, než v určitom okruhu kilometrov. Tento rok máme turné, ktoré pozostáva z 23 koncertov, začali sme 25. mája, skončíme 2. septembra. Budúci rok plánujeme festivaly a už aj tam sa snažíme, aby sa nám nekryli, aby sme nehrali na tých, ktoré sú blízko od seba, aby sme všade mohli byť, pokiaľ je to možné, v hlavných časoch. Za to od nás majú ich usporiadatelia určitú exkluzivitu. Sú totiž aj kapely, ktoré hrajú niekde na festivale a dohodnú si koncert o desať kilometrov vedľa pár dní pred ním. Nám to príde voči usporiadateľovi nefér a snažíme sa tomu vyhnúť.

Chystáte sa i niekam do cudziny? Pred pár rokmi ste boli na turné s Levellers …

Na jeseň zas zavítame na Slovensko. Dlhšiu dobu sme tam neboli, vlani sa to nejako nepodarilo. Tešíme sa, stále tam máme celkom slušnú pozíciu a väčšie kluby bez problémov zaplníme. Máme tam niekoľko super miest, kde ľudia skvele reagujú. Napríklad do Trenčína si nás minule prišlo pozrieť takmer 700 ľudí.

S albumom Tsunami ste opäť zvolili kombináciu „Studio Sono a Pavel Karlík”. O inej ste ani nepremýšľali?
My sme o tom aj premýšľali (smiech). S Pavlem sme sa v minulosti vždy stretli iba na nejaký mastering. Na celé nahrávanie sme sa zišli až na predchádzajúcom albume, pričom spokojnosť bola obojstranná, preto sme si spoluprácu zopakovali. Zvuk zo Sona je skvelý, ale v minulosti sme prakticky nemali producenta – Milan Cimfe a ďalší nám vždy iba vypomohli. Zvyčajne už sme mali vopred hotové skladby. Tento raz sme k tomu pristúpili tak, že sme Pavlovi dali oveľa viac voľnosti. Ako sa ukázalo, bol to správny krok. Pretože kedykoľvek sme sa dostali do situácie, kedy už „sme nemohli”, stále tu bol niekto, kto prichádzal s ďalšími nápadmi a mal v zálohe nejaké riešenia. Navyše sme mu mohli úplne veriť, pretože je jednoducho dobrý, o čom nás presvedčil asi tak tisíckrát. Vyzerá to, že s ním budeme spolupracovať aj naďalej.

Štúdio Sono má povesť najlepšieho, ale nie práve najlacnejšieho štúdia. Nepremýšľali ste napríklad o dnes už módnom crowdfundingu, keď kapele prispievajú fanúšikovia?

Predstava, že Sono je najdrahšie, je dosť zažitá, dávno to neplatí. A pomer cena / kvalita, je tam jasný. Navyše, neexistuje väčší nezmysel, než snaha ušetriť na albume. To nie je pre kapelu príliš dobrá vizitka. O zbierke sme sa rozprávali pred dvoma rokmi, ale … Zhodli sme sa, že sme kapela, ktorá koncertuje a od návštevníkov požaduje nejaké vstupné, čiže zarábame si tým. Prečo by sme si od týchto ľudí opäť pýtali peniaze? Jasné, ak niekto začína a koncertuje takpovediac zadarmo, crowdfunding môže byť riešením. No ak máme lístok za 350 korún, cítili by sme sa trápne. Keď robíš podobnú zbierku, jasne tým fanúšikom totiž dávaš najavo, že si tak trochu vo vreci. Že si si na tú dosku nedokázal zarobiť. A bolo by blbé tváriť sa, že je to aj náš prípad.

Tsunami je zvukovo aj aranžérsky prepracovanejší v porovnaní s predchádzajúcimi albumami. Znamená to, že ste sa na samotné nahrávanie viac pripravovali?

Skôr je to tým, že sme tento album nahrávali azda najdlhšie v histórii. Každú skladbu sme tak štyrikrát prevrátili a taktiež si myslím, že sme toho nahrali asi štyrikrát toľko, než sa na album dostalo. Skoro sa až hanbíme povedať, ako dlho to trvalo … (smiech)

Je pravda, že zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch sa všetci hrdo chválili, že v štúdiu strávili tri mesiace, v prípade veľkých hviezd aj dlhšie, dnes je to skôr naopak? Každý hovorí o tom, ako rýchlo napokon nahrávanie zvládol.

My sme v štúdiu strávili sedemdesiat dní. Niekedy sme už neverili, že je možné skladbu ešte viac vycibriť, no Pavel Karlík nám ukázal, že je. A rovnako sa nám stalo, že výsledok bol až príliš pekný, preto sme hľadali spôsob, ako to urobiť „špinavšie“. Vždy pre nás bolo najdôležitejšie, aby to konkrétnej pesničke pristalo.

Ako ste vyberali hostí?

S Radkem Křižanovským a Kvartetem Apollon už priebežne spolupracujeme dlhšiu dobu, takže sme ich prizvali aj tentokrát. Páči sa nám, ako hrajú, v pomalších skladbách bývajú ich plochy pekné, funkčné, a navyše patria do okruhu Pavlových stálych spolupracovníkov. Čo bola pre nás aj v prípade ďalších hostí, ktorých prizval, záruka, že pôjde o muzikantských majstrov.

Na albume je aj pre vás pomerne netypická pesnička Země draků. Ako k nej došlo?

Vznikla na motívy knižky spisovateľa, grafika a nášho kamaráta Honzy Bodrova. Prišiel za nami, že napísal fantasy knihu Hledání dračí země – Cesta k moři, a či by sme mu k nej napísali pesničku. Vznikla tak vzájomne výhodná spolupráca – my sme získali zaujímavú tému, a on zas potreboval, aby sa o knihe viac vedelo. Samozrejme nám ju dal prečítať a zhodli sme sa, že je skvelá. Super príbeh. Ide o prvý diel trilógie a mala by vyjsť ešte tento rok.

Fantasy príbehy sú dnes veľmi populárne. Vy sami ich máte radi?

Určite. Napríklad na Pánovi prsteňov sa zhodneme hádam všetci. Skvelý je aj Terry Pratchett. Fantázia týchto autorov je skutočne obdivuhodná. S Honzom sme si o všetkom krásne pokecali a snáď sa jeho perfektné nápady dostanú k ďalším ľuďom. Je fajn spolupracovať a obklopovať sa podobne šikovnými ľuďmi.

Aj preto ste si vybrali tento, skoro až komiksový obal?

Úprimne – najskôr sme vôbec netušili, čo by malo byť na obale. No potrebovali sme už vizuál kvôli plagátom a ďalším veciam s albumom spojeným. A potom nám napadlo toto. Kamarátky nás nalíčili a vyfotili, žiadna dodatočná úprava počítačom už nebola nutná. Náš zámer bol, aby to vyzeralo ako kreslené – ako komiks. Trvalo to približne šestnásť hodín a bolo to celkom náročné, ale máme radosť, keď si niekto myslí, že je to maľované. A zapáčilo sa nám to natoľko, že sme sa potom rozhodli použiť to úplne všade.

Na albume opäť nechýba, pre vás už celkom tradične, pesnička s námorníckou tematikou, nazvaná Naděje. Pripomínate si chlapčenskú romantiku?

Ani nie. Skôr tvrdíme, že je to pre nás určité prirovnanie. Naša kapela je niečo ako pirátska posádka. Miesto lode však máme dodávku, niekam prídeme, namiesto pokladov okrádame ľudí o priazeň, zabojujeme, vypijeme bar, občas dôjde i na krásne ženy … Tá podobnosť je tam asi jasná.

Finálnu skladbu ste pomenovali Vodrhovačka, čo len dokazuje, že ide o pomerne radostnú a optimistickú dosku. Je pre vás schopnosť poslucháčov pobaviť rovnako dôležitá, než im prostredníctvom hudby niečo odovzdať?

Ešte dôležitejšia. Akonáhle pracujeme na novom albume, zas a znova si hovoríme, že musí byť o trochu rýchlejší, o veselých veciach. A nikdy sa nám to tak úplne nepodarí, tých pomalších vecí sa nedokážeme celkom vzdať. Hlavná myšlienka ale ostáva nezmenená: Poďte sa pobaviť, poďte sa zasmiať, poďte sa napiť, poďte si zablbnúť! Je predsa leto! Nechceme pôsobiť ako rozorvaní umelci, deliaci sa o svoje depresie. Zábava a potreba nabíjať fanúšikov energiou je totiž presne to, prečo nás hudba baví.

Budúci rok budete oslavovať 20 rokov. Už pripravujete oslavu?

Samozrejme plánujeme a rozprávame sa o tom, no teraz má prednosť nový album a turné. Prípravy prídu na rad až potom. Takže zatiaľ si to, čo chystáme, necháme pre seba.

Frankfurt leží na oboch brehoch rieky Mohan, juhovýchodne od pohoria Taunus. Je významným finančným centrom Nemecka ale aj Európy.  V neposlednom rade je to aj významný dopravný uzol, či už z pohľadu dopravy leteckej alebo cestnej. Ak je reč o letisku vo Frankfurte tak v osobnej doprave je tretie najväčšie letisko v Európe, jedenáste najväčšie na svete a najväčšie v Nemecku. Taktiež je to najväčšie pracovisko v Nemecku. Veľmi významnou je aj doprava železničná, vo Frankfurte sa nachádza najväčšia železničná stanica v Nemecku. Denne sa tu prepraví približne 350 tisíc cestujúcich. Frankfurt je cez deň miliónovým mestom, ktoré sa na noc odsťahuje.

Frankfurt bol po vojne jedným z najviac zničených nemeckých miest. Obraz mesta sa v značnej miere zmenil po druhej svetovej vojne. Z historického centra zostalo len veľmi málo. Zo štyri tisíc hrazdených domov zostal nepoškodený len jediný – Hauswertheym. Zaujímavosťou je že po vojne bola  Alteroper, resp. budova opery spolu s Kaiserdomom postavená na novo.

Frankfurt sa delí na Altstadt čo je staré mesto a Innenstadt (centrum). V starom meste sa nachádzajú také pamiatky ako je stará radnica – Kaiserdom – cisárska katedrála, Paulskirche – kostol svätého Pavla, Nikolaikirche – kostol svätého Nikolaja, či Stadel Art Museum.

Vo Frankfurte sa nachádza 37 múzeí a 109 galérií. Frankfurt sa stal od 50 rokov min. storočia mestom výškových budov. Nachádza sa tu sídlo centrálnej európskej banky, čo je vlastne jeden z najznámejších mrakodrapov Frankfurtu, svoje sídlo v množstve výškových budov tu majú aj významné európske banky. Za zmienku stoji aj nákupná štvrť, resp. ulica Ziel, dlhá niekoľko kilometrov, na svoje si tu prídu takmer všetci, obchody so svetovými značkami až po úplné obyčajné veci. Ziel je druhou najväčšou nákupnou zónou v Nemecku .

Barcelona. Barcelona je hlavným mestom Katalánska, ktoré sa od zvyšku Španielska líši prírodou, jedlom, históriou, či množstvom zelene a gotických pamiatok. Barcelona leží na pobreží stredozemného mora, na severovýchode Španielska, svoju polohou je aj ľahšie dostupná ako Madrid, leží v blízkosti francúzskych hraníc a tak isto sa tu nachádza medzinárodné letisko El Prat. Po Madride je druhým najväčším mestom s počtom obyvateľov niečo vyše 1,6 mil. obyvateľov, tak isto je to aj obchodné a priemyselné centrum Španielska.

Na potulkách Barcelonou je čo vidieť, či už budovy a pamiatky so známym a nezameniteľným rukopisom „barcelonského“ architekta Gaudího  – Sagrada Familia, alebo známu La Ramblu, vrch Montjuic, či mnoho parkov, námestí a pod.

Prvou zástavkou v Barcelone by mal byť známy bulvár La Rambla, kto obíde túto ulicu akoby v Barcelone ani nebol. La Rambla sa tiahne od námestia Plaça Catalunya až po známy Kolombov stĺp. La Rambla je najživším miestom v Barcelone. Život na tejto ulici neutícha 24 hodín denne. Je považovaná za centrum mesta. Plná pouličných umelcov v podobe živých sôch, maliarov, tanečníkov, spevákov. Taktiež tu nájdete množstvo kaviarní, reštaurácií, barov, obchodov. Táto najzábavnejšia a najnavštevovanejšia ulica Barcelony, je dlhá takmer 1,5 km. Na jej konci sa je monumentálna socha, na vrchole ktorej sa nachádza Krištof Kolombus, táto socha bola postavená v roku 1888. Plaça Reial – miesto, ktoré sa nachádza asi v strede známeho bulváru La Rambla – neoklasické námestie, z množstvom reštaurácií naokolo uprostred sa nachádza fontána. Vraj aj toto námestie má „na svedomí“  Antonio Gaudi. Kúsok od začiatku tejto ulice, smerom od Plaça Catalunia sa nachádza aj ďalšie turistami obľúbené miesto, trh Mercat de la Boqueria, ktorý sa nachádza v bočnej uličke, priľahlej k La Rambla. Je to najstarší barcelonský trh, ktorý sa datuje od roku 1217, avšak v tej dobe to bol mäsový trh, dnešnú tvár dostal začiatkom 20. Storočia. Tento trh získal v roku 2005 ocenenie na World Markets Congres vo Washingtone ako najlepší svetový trh. Najlepšie je vyhnúť sa náporu turistov a navštíviť toto jedinečné miesto, vôní, chutí, farieb hneď ráno.

Jedným z najvýznamnejších symbolov Barcelony, krásky na pobreží stredozemného mora je originálna stavba Gaudího – Sagrada Família, čo v preklade znamená – „svätá rodina“. Táto neogotická stavba je asi najnavštevovanejšou pamiatkou Barcelony, a dá sa povedať, že aj celého Španielska. Sagrada Familia je stále nedokončená, čo jej však neuberá na monumentálnosti, a kráse, vysoká stavba, s množstvom vežičiek, zdobení a klenieb sa hrdo pýši nad Barcelonou. Stavia sa už neskutočné dlhú dobu, vyše sto rokov, jej dokončenie je v súčasnosti odhadované do roku 2022, čo však je termín, ktorý sa mení už roky a posúva, nakoľko Gaudí si prial aby jeho životné dielo bolo financované z verejných zbierok. Sagrada Familia je zahrnutá do kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kopec nad barcelonským prístavom Montjuic, čo v preklade znamená „židovský vrch“,  je miestom ktoré by správny turista tiež nemal obísť, ciest na vrchol tohto kopca je viacero, či už od Plaça Espanya, kde hneď z námestia uvidíte nádherný palác, v ktorom sídli národné múzeum, veľkolepý je už len prístup od Plaça  Espania, z námestia uvidíte týčiacu sa budovu, pred ktorou sú veľkolepé fontány, čo poteší mnohých, je fakt, že z námestia sú postavené eskalátory až k Múzeu. Po presune bližšie ku kopcu Montjuic môžete využiť lanovky ktoré taktiež premávajú na tento vrch, či prejsť cez El Raval a postupne stúpať až na vrchol kopca, či už peši alebo na bicykli alebo skútri. Na vrchole sa nachádza Castell de Monjuic, ktorý v minulosti slúžil na stráženie prístavu. Cestou hore budete míňať rôzne fontány, botanické záhrady, nespočetné výhľady na malebnú Barcelonu. Avšak tento kopec nie je zaujímavý len touto pevnosťou na vrchu ale pre milovníkov športu aj tým, že nižšie pod vrcholom sa nachádza Olympijský park, kde sa v roku 1992 konali Olympijské hry.

Neodmysliteľnou zástavkou je aj Park Guell, ktorý je opäť významným dielom Antonia Gaudiho. Pôvodný plán bol, že Gaudí mal na mieste Park Guell vystavať záhradné mesto. Tento zámer však nevyšiel, čo ale neubralo tomuto miestu nič. Pri vchode do Gaudího záhrad je vidieť budovy ako z iného sveta, ako z rozprávky, ktoré sú typické pre jeho tvorbu, budovy s farebnými vežičkami, množstvo oblúkov a hlavne, čo je typické pre Gaudioho tvorbu – mozaika. Časť parku je však za poplatok, do tohto miesta z budovami a Gaudiho lavičkami stojí vstup 8 €, čo je adekvátna cena, nachádza sa tu aj Gaudího múzeum, v dome, kde samotný Gaudí aj žil. Avšak v tejto platenej časti je kapacita 400 osôb, čiže odporúčame si najprv zistiť, kedy bude možný vstup, prípadne kúpiť lístok a potom si krátením chvíle, do ďalšej prehliadky prezrieť zvyšok parku s množstvom nádherných záhrad, a veľkým počtom výhľadov, kde máte Barcelonu ako na dlani.

Okrem pamiatok ktorých je v Barcelone nespočetné množstvo, sú tu mnohé ďalšie, miesta ktoré by ste nemali minúť, ako napríklad časti ako je Gotic s množstvom malebných úzkych uličiek, kaviarní, barov, tak isto aj časť Born. A mnohé ďalšie, či už navštíviť pláž, miestne pivárničky, kaviarničky, či vinárne a kochať sa výhľadom na nekonečné more. Fanúšikom športu a najmä futbalu nezostane Barcelona nič dlžná, môžete navštíviť štadión Nou Camp, prípadne svoj výlet skĺbiť zo zápasmi ligy majstrov a uvidieť hrať hviezdy ako je Lionel Messi, či Neymar.

Na ceste za týmito pamiatkami a krásami a zaujímavosťami tejto krásky na pobreží si môžete zvoliť prepravu metrom, avšak malá rada na záver je zapožičať si bicykel alebo skúter, požičovní týchto dopravných prostriedkov je neúrekom a na každom kroku dosť. Ceny sú viac než prijateľné, požičanie bicykla je možné už od 6 eur, a skútra za 15 eur na deň, keď nájdete to správne miesto, tento spôsob prepravy vám umožní vidieť Barcelonu z uplne inej perspektívy.

]]> https://galimatias.sk/na-potulkach-barcelonou/feed/ 0 https://galimatias.sk/rybarska-basta-a-penzion-dobys/ https://galimatias.sk/rybarska-basta-a-penzion-dobys/#comments Wed, 26 Nov 2014 11:47:19 +0000 http://galimatias.sk/?p=2681 Read more →

Na to, aby ľudia z Topoľčian natrafili na chutné a zdravé špeciality z rýb nebudú musieť cestovať až do susedného okresu. Tieto pochúťky sú Topoľčancom na dosah rúk. Len tri kilometre od Topoľčian v obci Solčany privíta všetkých gurmánov otvorená Rybarska Bašta a penzión Dobys.

V Rybárskej bašte si pochutnáte na rybích špecialitách ako sú  steaky z lososa, grilované pstruhy a zubáče, či na vyprážanom kaprovi alebo obľúbenom rybacom guláši – Halászlé.

Ak však máte chuť chvíľu sa zdržať a obdivovať krásy regiónu pod Tríbečom, je pre Vás pripravené aj ubytovanie v Penzióne Dobys.

Areál Rybárskej Bašty poskytuje svojím návštevníkom dokonalé voľno časové vyžitie. Posedenie nad vysunutej terase, nad rybníkom, či krásny výhľad na tríbečské pohorie z výhľadne. V areáli sa však nezabudlo ani na najmenších, k dispozícii sú detské ihriská pre malých kapitánov, či námorníkov a námorníčky. Ale aj malá mini ZOO, kde sa nachádzajú domáce zvieratká. Deti môžu zhliadnuť  zvieratká, ktoré nie su na každom statku, či dvore, Gottingenské mini prasiatka, Koi kaprov, ale aj Karolínske kačky, či Holandské mini kozičky.

Príďte si na nich pochutnať a stráviť príjemne voľný čas s vašou rodinou a blízkymi.

Rybárska Bašta a penzión Dobys sú taktiež vhodným miestom na rodinné oslavy, svadby, jubileá, ale aj firemné akcie a posedenia.

]]>

Ubytovanie je cez týždeň takmer o polovicu lacnejšie ako počas víkendu. Treba si však svoje výlet dobre naplánovať, pretože ak chcete nakupovať, treba to stihnúť do soboty. V nedeľu sú obchody zatvorené. Vtedy sa Viedenčania vydávajú na prechádzky popri Dunaji alebo ich nájdete oddychovať v niektorom z viedenských parkov.

Ako v každom meste s bohatou históriou, aj vo Viedni si budete mať z čoho vyberať.

Palác Schönbrunn, letné sídlo Habsburgovcov je najnavštevovanejšou pamiatkou v Rakúsku. Svoje miesto má aj na zozname svetového dedičstva UNESCO. V ponuke prehliadok ich máte na výber z viacerých možností, najdlhšia, 50-minútová Grand tour vás prevedie 40 miestnosťami, ktoré svojho času obývali cisár Franz Jozef s cisárovnou Alžbetou, prezývanou Sisi, či Mária Terézia. Ako bonus k prehliadke si môžete vybrať audio sprievodcu (v ponuke majú aj slovenčinu) alebo tlačenú verziu. Z kratších prehliadok je na výber prehliadka 22 izieb, prehliadka záhrad, svoje orientačné schopnosti si môžete otestovať v labyrinte. Určite sa však vyberte na kopec nad palácom, kde sa nachádza Glorietta. S deťmi môžete navštíviť najstaršiu barokovú zoo, založenú v roku 1752.

Neďaleko centra mesta sa nachádza Hofburg. Hlavné sídlo cisárskej rodiny a centrum habsburskej ríše po viac ako 600 rokov dnes slúži ako múzeum. Pod jeho strechou sa nachádza Sisi múzeum, venované obľúbenej cisárovnej, Cisárske apartmány, a tiež tu vystavujú aj kolekciu strieborných príborov, ktoré používala vládnuca rodina pri významných udalostiach.

Jedným z najokúzľujúcejších a najvýznamnejších múzeí na svete a absolútnou topkou pre návštevníkov Viedne je Belveder. Tvorí ho Horný Belveder, Dolný Belveder, Oranžérium, Zimný palác a 21er Haus. Nájdete tu umelecké exhibície od stredoveku až po súčasnosť. Zaujímavosťou je, že Horný Belveder bol jedným z prvých múzeí na svete sprístupnené verejnosti.

(Do všetkých vyššie uvedených pamiatok majú deti do 6 rokov vstup zdarma, Belveder ponúka túto možnosť mladým do 18 rokov.)

Nesmieme zabudnúť ani na Dóm svätého Štefana. Táto neprehliadnuteľná stavba sa nachádza v centre mesta a slúži ako dobrý záchytný bod. Pozornosť púta hlavne mnoho farebná strecha vyskladaná do mozaiky, nezvyčajná pre takýto druh stavby. Interiér tvorí 18 oltárov v hlavnej časti, a ďalšie sa nachádzajú v 6-tich kaplnkách. V kaplnke svätého Valentína sa nachádza kus prestierania z Poslednej večere a taktiež pozostatky sv. Valentína. V podzemí sa nachádzajú krypty, hrobky a verejne prístupné katakomby. Okrem ďalších návštevníkov vám budú robiť spoločnosť pozostatky približne 11 000 ľudí.

Geologické podložie tvoria spodnotriasové kremence (druhohory). Vlastné územie zaberá ostrý skalný hrebeň orientovaný v smere juhozápad-severovýchod ako aj priľahlé svahy. Nadmorská výška, v ktorej sa Hrdvocická nachádza je v rozpätí 320 – 470 m n/m. Sklony svahov sú 10°-20°, v hrebeňovej časti až okolo 40°. Pôdy, ktoré sa tu nachádzajú tvoria najmä rankrová pôda, resp. nevivinuté pôdne typy, v južnej a juhovýchodnej časti na miernejších svahoch prevládajú podzolové pôdy. Sú silne skeletnaté (štrkovité až kamenité), piesočnaté, presychavé, plytké, alebo len mierne hlboké, minerálne veľmi slabé. Na kyslom kremencovom podloží sú v hrebeňovej časti lokality vyvinuté rastlinné spoločenstvá skalných stepí a lesostepí, ktoré smerom nadol,  pod hrebeňom prechádzajú do lesných spoločenstiev. Z drevín tu nájdeme najmä dub zimný, ale aj breza, mukyňa, javor poľný a miestami cer. Z krovín sú zastúpené drieň, borievka ruža, hloh, bršlen, ale i vtáčí zob, či trnka. Na severe sa nachádzajú spoločenstvá hrabových javorín. V bylinnej vrstve sú najviac zastúpené cesnačka lekárska, veronika brečtanolistá, pľúcnik horský najmäkší. V spoločenstvách skalnej stepi a lesostepi časti  v bylinnej  nájdeme vres obyčajný, kručinka chlpatá, kručinka farbiarska, metlica krivoľaká a na menších plochách esteticky výrazný prutnatec metlovitý.

Mimoriadne významným druhom týchto spoločenstiev s pomerne vysokým zastúpením je subatlantický druh hrdobarka páchnuca, ktorá v pohorí Tribeč dosahuje východnú hranicu rozšírenia a na Slovensku sa inde nevyskytuje. Zo živočíchov je významné zastúpenie chránených druhov jašterice obyčajnej a jašterice zelenej. Z motýľov tu žije vidlochvost feniklový.

Územie je tiež významné i z hľadiska krajinárskeho, a to ako výrazne vystupujúci ostrý skalný hrebeň v okolitej, mierne modelovanej krajine. Ak sa doma nudíte, neviete vymyslieť program pre deti, neviete si nájsť super miesto pre fotografiu, určite sa sem zájdite pozrieť. Naskytne sa vám pohľad na nitrianske pahorkatiny, či výhľad na okolité obce. Môžete vidieť hrad Oponice alebo aj hrad Gýmeš. Výstup na Hrdovickú sa dá uskutočniť z viacero miest, chodníky sú síce neznačené, najľahšia trasa vedie z obce Čeladince, prípadne cez takzvaný Holý vrch v smere od Solčian a Nitrianskej stredy. Ak by vás nebavila pešia turistika s kľudným svedomím vezmite aj bicykel a spravte si menšiu cykloturistiku po okolí.

]]> https://galimatias.sk/kam-na-prijemnu-turu-v-okoli-topolcian-hrdovicka/feed/ 0 https://galimatias.sk/dubrovnik-hviezda-dalmacie/ https://galimatias.sk/dubrovnik-hviezda-dalmacie/#comments Fri, 19 Sep 2014 11:54:06 +0000 http://galimatias.sk/?p=2088 Read more →

Pri slovách dovolenka v Chorvátsku sa asi každému z nás vybaví predstava pláže plnej turistov zo strednej Európy, kúpajúcich sa v priezračných vodách Jadranského mora. Ak sa vám však nechce celé dni len ležať na pláži a počítať koľko ľudí rozpráva rovnakou rečou ako vy, máme pre vás ideálne miesto na ďalšiu letnú dovolenku. Na samom, samučičkom konci Chorvátska sa nachádza Dubrovník. Tu nájdete okrem historických budov a pamiatok aj pláže a ostatné vychytávky, ktoré k dovolenke patria. Mesto má svoje vlastné letisko, prístav (alebo aj dva) a výhľad na more, ktoré inde v Dalmácii nenájdete.

Staré mesto je od roku 1979 zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. Mesto kedysi chránili hradby a tie sú teraz prístupné pre verejnosť. Dvojkilometrové opevnenie ustálo aj nástrahy občianskej vojny, ktorá otriasla krajinou v 90-tych rokoch. Prehliadky hradieb a historických budov ponúkajú na každom kroku, odporúčame však zaobstarať si v turisticko-informačnej kancelárii materiály a vybrať si tú najvhodnejšiu. Pešie prehliadky vám zaberú od 30 minút do 3,5 hodiny. Vybrať sa však môžete aj na rybársku výpravu alebo na výlet ponorkou. Pre tých, ktorým morský život neimponuje, je tu možnosť vyviezť sa lanovkou na vrch nad mestom, odkiaľ máte výhľad na šíre more zaručený.

Na svoje si tu prídu aj fanúšikovia svetového fenoménu, Hra o tróny. Špeciálne prehliadky sú pripravené pre tých, ktorí chcú vidieť na vlastné oči kde sa tento úspešný seriál nakrúca. Pri troche šťastia možno uvidíte svojich obľúbencov.

Aby sme však nerozprávali iba o pamiatkach, prejdime na pláže. Všetky sú, podobne ako v celkom Chorvátsku, kamenisté a na miestach kde by ste pláž práve nehľadali. Množstvo plážových barov ponúka nekonečné možnosti osvieženia, poprípade rýchleho obeda bez toho, aby ste museli opustiť svoje ťažko vybojované miesto na pláži. Za poplatok vám poskytnú aj plážové ležadlo a slnečník. Nudu zaženiete jednou z plážových atrakcií, napríklad na vodných skútroch alebo kajakoch. Vyblázniť sa môžete aj na nafukovacej opičej dráhe, prístupnej všetkým vekovým kategóriám.

Ubytovanie tu ponúkajú hádam všetci, ktorí majú izbu navyše. Pre náročnejších sú tu hotelové komplexy s vlastnými plážami.

]]>

Prvá písomná zmienka o Topoľčanoch je z roku 1173. V roku 1334 boli Topoľčany v zápisoch spomenuté po prvý krát ako mesto, avšak pramene hovoria, že boli osídlené už v staršej dobe kamennej. V jedenástom storočí boli trhovým a mýtnym miestom, čo zodpovedalo faktu, že Topoľčany mali v historickom ponímaní veľmi významnú polohu. Ako plynuli roky, tak sa Topoľčany stali po bohatých historických udalostiach v osemnástom storočí významným obchodným strediskom. V meste prebiehalo 9 jarmokov a týždenné trhy. V 1850 boli sídlom slúžnovského okresu v nitrianskej župe, čo obnášalo postavenie významných historických budov ako boli budova okresného súdu, slúžnovský úrad, župná nemocnica, železničná stanica, ale aj hotel Koruna. Toto obdobie v meste významne ovplyvnil rod Stummerovcov.

Vplyv rokov je na meste dostatočne vidieť, zachovalo sa tu množstvo pamiatok, ktoré dodnes tvoria siluetu mesta.  Najvýznamnejšou, resp. najväčšou kultúrnou pamiatkou a dominantou námestia  je kostol nanebovzatia panny Márie – patrí medzi sakrálne pamiatky. Tvorí centrum mesta, resp. je umiestnený v strede historického námestia. Námestie plnilo v minulosti trhovú funkciu. Prvá písomná zmienka o ňom je už z roku 1285, avšak kostol v roku 1731 vyhorel, mesto kostol rýchlo obnovilo, ale nanešťastie v meste vypukol požiar ešte väčších rozmerov, následne bol postavený barokový kostol a v roku 1740 bol vysvätený. Súčasnú podobu nadobudol kostol v rokoch 1792 až 1802. V roku 1802 bol kostol zasvätený nanebovzatiu p. Márie. V roku 1860 bola ku kostolu pristavaná lurdská jaskyňa.  Námestie dopĺňajú sochy svätých, ktoré prežili nájazdy Turkov, obe svetové vojny aj okupáciu ruskými vojskami: Immaculata – nepoškvrnené počatie panny Márie, Sv. Florián, ktorý bol patrónom mesta po požiaroch, sv. trojica pred farou, sv. Ján Nepomucký v južnej časti námestia. Ďalšou z pamiatok je radnica, v minulosti nazývaná aj mestský dom. Táto secesná stavba z roku 1911 si dodnes zachovala svoj ráz – mohutná strecha s vežičkou v strede. Jej postavenie odhlasovala mestská rada v roku 1909. V minulosti plnil mestský dom úlohu vážnice, to znamenalo, že sa tu uchovávali platné miery a váhy, ktoré boli významné pri sporoch a meraniach, ktoré prebiehal počas trhov a jarmokov, nakoľko Topoľčany boli významný trhovým mestom. Radnica bola objektívnym miestom, v minulosti bola sídlom richtára a taktiež aj mestskej rady. Južnú hranicu mesta Topoľčany tvorí Kalvária postavená v roku 1853 v neogotickom slohu a v roku 1856 bola kaplnka slávnostne posvätená, na tejto udalosti sa podľa záznamov zúčastnilo až 20 000 veriacich. Kalváriu tvorí 14 zastávok krížovej cesty v podobe kaplniek a hlavná kaplnka nad prameňom na ktorý sa viaže povesť o zázračnej vode. O postavenie tohto miesta sa zaslúžil dekan Vincent Kubica, veriaci a občania Topoľčian. Postupom rokov však aj Kalvária potrebovala nevyhnutnú renováciu a tak pribudol na vrchu kalvárie murovaný baldachýn s monumentálnou sochou.

Mesto Topoľčany má však množstvo ďalších pamiatok, ktoré stoja za zmienkou, ako sú meštianske domy na Štúrovej ulici, Hollého ulici, Čsl. Armády, Stummerovej ulici ale aj nemocnica, na postavení ktorej sa významne podieľal barón Stummer. Ďalšou z významných pamiatok je aj kaplnka na Krušovskej ulici, či vila na Pílskej ulici, ako aj vila s parkom pod Kalváriou, či vila na ulici 17. Novembra. Pamiatkou, ktorá sa nedá nespomenúť je židovský cintorín, ktorý vznikol v roku 1880 a v súčasnosti je jedinou pamiatkou na židov v Topoľčanoch, ktorí v minulosti tvorili 1/3 obyvateľov mesta Topoľčany.

]]> https://galimatias.sk/topolcany-vcera-a-dnes/feed/ 0 https://galimatias.sk/kreta-jeden-z-najocarujucejsich-greckych-ostrovov/ https://galimatias.sk/kreta-jeden-z-najocarujucejsich-greckych-ostrovov/#comments Thu, 28 Aug 2014 14:49:52 +0000 http://galimatias.sk/?p=1881 Read more →

Grécko, krajina na juhu Európy, ktorá leží na najjužnejšej časti Balkánskeho polostrova a Peloponézskeho polostrova. Je tretou najhornatejšou krajinou Európy, susedí s Bulharskom, Albánskom, Macedónskom a na východe s Tureckom. Ak by sme zmerali všetky pláže v Grécku, tak dohromady to dáva úctyhodné číslo 14 500 km, čím Grécko obsadzuje vo svetom meradle dĺžke pláží desiatu priečku. Hlavným mestom sú Atény, žije tu približne 40 % populácie Grékov, čo znamená že skoro každý druhý Grék žije v Aténach. Grécku sa hovorí aj krajina ostrovov, ich počet dodnes nie je presne určený ale malo by ich byť približne 3000, pričom len niečo okolo 140 ostrovov je obývaných.

Jedným z najznámejších gréckych ostrov je Kréta. Je to najväčší grécky ostrov a piaty najväčší ostrov ležiaci v Stredozemnom mori. Kréta pri svojej rozlohe 8336 km², dĺžke 260 km a šírke v najširšom mieste 60 km a v najužšom pri meste Ierapetra len 12 km, má približne 600 000 obyvateľov. Krétu obmýva zo severu Krétske more, z juhu Líbijské more, západu Myrtónske more a z východu Karpatské more. Tento ostrov sa považuje za kolísku európskej civilizácie, podľa gréckej mytológie sa na Kréte narodil Zeus – vládca olympských bohov. Historický základ je položený na minojskej civilizácii, Kréta bola vraj osídlená už 3000 rokov p.n.l.,  resp. prvý obyvatelia Kréty boli Minojčania .

Kréta patrí medzi miesta subtropické, typicky stredomorské, teplotné maximá sú tu dosahované v mesiacoch máj až október. Kréta ma svojim návštevníkom čo ponúknuť, od krásnych pieskových pláži, cez históriu, nedotknutú prírodu až po vychýrené letoviská s rušným nočným životom. Na Krétu je možné dostať sa letecky a to buď do hlavného mesta, Heraklion alebo do Chanie. Ak niekto nemá rad lietanie, je možné využiť aj prístavy v Heraklione, Chianii, Rethymne, či Agios Nikolaos. Ak by chcel človek precestovať celú Krétu, tak by to určite nebol ľahký „trip“. Ale takzvané „must see“ sú ľahko dostupné. Pohyb po tomto najjužnejšom ostrove Európy si viete zabezpečiť či už autom alebo skútrom z požičovne, ktoré sú takmer všade. Hlavným mestom je Heraklion, okrem toho je to aj najväčšie mesto na Kréte, s najdôležitejším prístavom. V Heraklione si každý príde na svoje, za zmienku stojí 5 kilometrov dlhá benátska pevnosť. Ďalším z „must see“ je Knossos. Knossos je hlavné mesto minojskej civilizácie, v minulosti bol hlavným mestom Kréty a sídlom vládca Minoa. Ak máte záujem o rušný nočný život, odporúčame mestá na severe Kréty ako sú Hersonissos a Elounda (patria medzi najdrahšie a najluxusnejšie letoviská na Kréte), Stalida, Mália, ukľudnujúci šum mora z krásnych pláži sa tu spája z rušnými uličkami, tzv. bar street, ktoré budú však vychovať mladším ročníkom.  Najkrajšou plážou na Kréte je Balos Lagoon s bielo ružovým jemným pieskom, plytkou vodou, ako by ste sa ocitli niekde v poriadnej exotike. Balos Lagoon je turisticky veľmi známy. Ak však chcete spoznať tradičné Grécko a tradičný vidiek, tak na opačnom konci Kréty sa nachádza miesto z názvom Xerokampos, je to síce aj najsuchšie miesto Krét, ale obraz o tom ako žijú tradiční Gréci vám poskytne zaručene, nakoľko východ resp. juhovýchod Kréty nemá rozvinutý cestovný ruch. Čiže tu môžete uvidieť typický grécky vidiek, s typickou architektúrou a taktiež aj všade prítomné kozy, nakoľko na tomto mieste vedie väčšina Grékov roľnícky život, ktorý je spojený aj s pastierstvom. Vraj väčšina Grékov má vedené zamestnanie ako roľník, aby sa vyhli vysokým daniam, keďže roľníci majú najväčšie úľavy.

Okrem krás, ktoré tento grécky ostrov ponúka stojí za zmienku aj strava. Typické pre Grékov sú najmä zelenina, strukoviny, ryby – na čo sa však bežný turista musí pripraviť je ten fakt, že ryby v Grécku budú tou drahšou položkou v jedálničku, podľa hesla: „čo sa vyloví z mora, to je vzácne“. V neposlednom rade sú to aj syry z kozieho a ovčieho syra, resp. preslávený syr Feta, ale aj jahňacina. Gréci sú v porovnaní s inými Európanmi zvyknutý obedovať približne okolo štvrtej hodiny poobede a nikoho by nemala prekvapiť dlhá večera o deviatej či desiatej hodine večer. Veľmi známym je aj grécky alkoholický nápoj Ouzo, alebo aj svetoznáma Metaxa, ktorá sa vyváža do viac ako 75 krajín sveta. Vyrába sa z révoveho vína, z veľmi zrelého hrozna s vysokým obsahom cukru. Gréci majú znamenité aj vína, či už biele alebo červené.

]]>

Metropola Francúzska je jednou z najvyhľadávanejších turistických destinácií.  Jeho ulicami sa ročne preženie viac ako 15 miliónov turistov. Viac ľudí sa premelie už len Londýnom a Bangkokom.

Jednoznačne najnavštevovanejším múzeom umenia nielen v Paríži, ale aj na celom svete je Louvre.  Na návštevníkov čaká 35 000 exponátov. Ak by ste si ich chceli prezrieť všetky, potrebovali by ste zhruba tri mesiace dovolenky. Azda najstráženejším obrazom je Mona Lisa. Dvaja ochrankári, ochranné plexisklo a oddeľovače. Fotiť si tento obraz je zakázané, samozrejme každý si fotku rád spraví.  Permanentné, ale aj časovo obmedzené exhibície sa nachádzajú na ploche 60 600 m². Ak vám však Louvre stačiť nebude, Paríž skrýva aj ďalšie múzeá, ktoré čakajú na svojich návštevníkov. Musée d´ Orsay a  francúzske umenie 19. storočia, obrazy od Maneta, Degasa, Van Gogha a ďalších. Centre Georges Pompidou, múzeum moderného umenia s dielami od Dalího, Pollocka, Warhola….

Od Louvru potom rovno k Champs Elysees. Táto ulica je domovom módnych domov zvučných značiek.  Každý rok je tento bulvár cieľom poslednej etapy Tour de France.  Na konci Champs Elysees je Víťazný oblúk, ktorý slúži ako pamätník tým, ktorí bojovali  za Francúzsko počas revolúcie a Napoleonských vojen.

K Parížu neodmysliteľne patrí Eiffelova veža. Dokončili ju v roku 1889 pri príležitosti svetovej výstavy EXPO. 324 metrov vysoká veža ponúka svojim návštevníkom 3 poschodia, z ktorých sa môžu pokochať výhľadom na Paríž. Na prvých dvoch poschodiach sa nachádzajú reštaurácie, 3. poschodie je venované vyhliadke.  Na 1. poschodie sa musíte vyviezť výťahom, odtiaľ to už môžete zobrať po schodoch. Cestou hore, aj dolu sú inštalované vitríny, ktoré dokumentujú stavbu veže.  Nechýba ani obchod so suvenírmi , nájdete ho na treťom poschodí.

Zo sakrálnych pamiatok vyberáme Notre Dame a Sacré Cœur.  Notre Dame je jedným z najlepších príkladov francúzskej gotiky. Od svojho dokončenia v roku 1345 bol svedkom mnohých svadieb a korunovácií. Aj samotný Napoleon sa tu dal korunovať. Katedrála sa neskôr stala námetom pre román Victora Huga, Chrám Matky Božej v Paríži. Sacré Cœur a.k.a Bazilika Najsvätejšieho srdca Ježišovho sa nachádza na kopci vo štvrti Montmartre. Stavbu dokončili v roku 1914. K samotnej bazilike sa dostanete buď po schodoch, alebo lanovkou.  Bronzové sochy svätej Johanky z Arku a svätého kráľa Ľudovíta IX. sú situované z vonkajšej strany baziliky.

Versailles sa nachádza 20 km juhozápadne od Paríža. Okrem samotného paláca areál obsahuje aj záhrady so spievajúcimi fontánami, Veľký Trianon a príbytok Márie Antoinetti. Azda najznámejšou miestnosťou Versaillského paláca je Zrkadlová sieň. Táto miestnosť pripomínajúca chodbu, je z jednej strany lemovaná obrovskými zrkadlami a z druhej strany oknami. Fontány rozohrávajú svoju hudobnú show každý víkend a počas sviatkov v presne určených časoch.

Autor/Foto: A.J.