Prinášame vám rozhovor s hokejistkou Miriam Mikeskovou. Miriam je talentovaná hokejistka, ktorá sa stala najúspešnejšou športovkyňou mesta Topoľčany a taktiež aj Nitrianskeho kraja! Porozprávala nám o  tom, ako sa dostala k hokeju, či si pamätá na svoj prvý gól a reprezentovaní Slovenska v tomto tvrdom športe.

Kedy si začínala s hokejom? Ako sa dievča dostane k hokeju? Predsa len je to z väčšej časti mužský šport, náročný a ťažký.

Hokej hrám už 12 rokov, začínala som ako prváčka s chlapcami, vlastne zo zvedavosti. Boli dievčatá, ktoré sa chodili iba tak korčuľovať  No mňa to chytilo viac. S chlapcami som si prešla všetkými hokejovými triedami. Ešte aj v súčastnosti si rada zahrám ten chlapčenský hokej.

Ako si spomínaš na časy keď si sa ako malá musela venovať drilu na ľade?

Poctivo trénovať musím stále. Ale je pravda, že časy ranného vstávania sú už dávno preč. Občas si s radosťou spomeniem ako ma rodičia vyprevádzali už o piatej ráno na ľad.

Spomenieš si ešte na svoj prvý gól?

Úplne prvý gól si už veru nepamätám. Bolo to veľmi dávno. Ten prvý reprezentačný a niektoré významnejšie mám však stále pred očami.

Je nejaký zápas na ktorý nezabudneš? Alebo naopak na ktorý by si najradšej zabudla?  

Asi najemotívnejší a najkrajší na klubovej úrovni bol zápas, po ktorom sme so spoluhráčkami v Topoľčanoch oslavovali bronzovú medailu. Celá sezóna bola výnimočná. Absolvovala som na medzinárodnej scéne môj premiérový zápas za juniorky a takisto seniorky. Z tých negatívnych spomienok by som asi vybrala neúspešné zápasy na minuloročnej olympijskej kvalifikácii. Bojovali sme o účasť v Soči a bohužiaľ to nevyšlo.

Minuloročnú sezónu 2012/2013 sa Ti veľmi darilo, bola si najlepšia hráčka prvoligového družstva žien a dorasteniek HC Topoľčany, počas 22 zápasov si strelila 44 gólov, mala si 24 asistencií, stala si sa najproduktívnejšou hráčkou ligy. Ako to hodnotíš ty?

Individuálne to bola veľmi vydarená sezóna. Avšak tímovo to až také pozitívne nebolo. Nešťastne nám unikla medaila v ženskej lige.

V minulom roku si taktiež bola v tíme hokejbalistiek, ktoré sa stali vicemajsterkami sveta, aký je to pocit?

Pocit je to skvelý, aj keď nie až tak neopísateľný, ako keď sme sa v roku 2011 tešili s titulu majsteriek sveta.

V aktuálnej sezóne sme tiež mohli o tebe počuť. Momentálne hráš za Spišskú Novú Ves, v lige ste obsadili, tak trochu nešťastné druhé miesto. Každý kto bojuje o zlato si tesne po neúspešnom finále asi neuvedomuje, že aj druhé miesto v lige vie byť úspechom, aj keď to mrzí. Ako hodnotíš uplynulú sezónu ty?

Počas celej sezóny sme boli správne rozbehnuté za titulom. Ale v posledných zápasoch sme doplatili na únavu. Finálovú sériu sme dohrávali v oklieštených počtoch a súper bol na nás kvalitne pripravený. Sezóna tak nebola úplne úspešná, ale hodnotím ju pozitívne.

Si členkou reprezentácie či už za ženy alebo juniorky, kedy si prvý krát dostala pozvánku do reprezentácie? Spomínaš si čo ťa prvé napadlo, keď ťa prvý krát pozvali reprezentovať Slovensko? Kedy to bolo?

Prvý krát ma pozvali ako náhradníčku medzi juniorky pred piatimi rokmi. Bolo to neuveriteľné rovnako, ako keď som dostala pozvánku do seniorského tímu. Takéto momenty v kariére vždy potešia.

Pred nedávnom si bola na Majstrovstvách sveta v hokeji žien v českom Přerove. Ako sa Vám darilo?

Bohužiaľ na tento turnaj by sme všetky najradšej zabudli. Nebolo to ani zďaleka naše najlepšie vystúpenie. Aj napriek našej bojovnosti sme doplatili na nedisciplinovanosť a nakoniec sme zostúpili do nižšej kategórie.

Na začiatku apríla si získala ocenenie najúspešnejšej športovej osobnoti mesta Topoľčany v kategórii dospelí a následne si sa stala aj najúspešnejšou športovkyňou Nitrianskeho kraja. Aké sú tvoje pocity? Po rokoch určite pocit zadosťučinenia.

Takéto veci vždy dokážu potešiť. V dobe oceňovania som bola práve na majstrovstvách sveta a tak som sa o tejto senzačnej správe dozvedela od rodičov. Určite ma to potešilo, ale nejak obzvlášť som sa nerozptyľovala vzhľadom na ďalšie povinnosti.

A teraz trošku mimo hokeja, ako vyzerá tvoj deň, ak máte voľno?

Obyčajný deň maturanta. Ráno škola, kávička so spolužiačkami a neskôr individuálny tréning alebo relax. Ak mi náhodou zostane nejaká tá energia, vrhnem sa do učenia.

Čomu sa venuješ mimo hokeja a ako rada tráviš svoj voľný čas ak Ti nejaký zostáva? Máš nejaké hobby?

Mojim najväčším hobby je hokej, takže všetok volný čas venujem jemu. Hlavným zamestnaním je pre mňa stále škola. Šport používam skôr ako taký ventil a nástroj psychohygieny.

Čo by si odkázala dievčatám, ktoré by sa tiež chceli venovať hokeju?

 Len aby sa nebáli a prišli to vyskúšať.