V roku 1992 sme mali za sebou obdobie turbulentných zmien – pád komunizmu a dlhoočakávaný nástup slobody. Staré už skončilo, ale nové ešte len prichádzalo. A ďalšie turbulencie boli na obzore. Raketovou rýchlosťou sa blížil koniec spoločného štátu Čechov a Slovákov. Na Slovensku bolo v tom čase mimoriadne horúco, a to nielen na politickej scéne, ale doslova. Prakticky celý august neklesli celodenné priemerné teploty pod hranicu tropického dňa. A 30-ročný talentovaný režisér Martin Šulík v tom čase nakrúcal svoj druhý celovečerný film Všetko čo mám rád. Po prvýkrát v súkromnej, neštátnej produkcii, po prvýkrát s producentom Rudolfom Biermannom.
„Chceli sme zachytiť atmosféru zo začiatku deväťdesiatych rokov, obdobie, keď sa menila spoločnosť. Pred každým z nás sa otvorilo mnoho možností ako naplniť život. Mohli sme cestovať, podnikať, zamestnať sa v reklame alebo jednoducho priamo vstúpiť do politiky. Všetko bolo v pohybe, v spoločnosti ešte bola nádej a humor“ spomína režisér Šulík. Snímka, ktorá ako vôbec prvá na Slovensku zachytáva vtedajšie aktuálne, prechodné obdobie po páde železnej opony, mala premiéru krátko po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ako vôbec prvý domáci film. Na svoju púť tak vykročili takmer súčasne – nový mladý štát aj nový film mladého režiséra.
Úspech filmu bol rýchly a jednoznačný. Tvorcovia s novonadobudnutou slobodou objavovali nové možnosti filmového vyjadrenia sa, štýlom aj obsahom. Najbližšie dva roky zbieral film pochvalné kritiky doma aj v zahraničí, hlavné ceny na medzinárodných filmových festivaloch po celej Európe. Samostatná Slovenská republika mala štart komplikovanejší a pomalší. Našťastie, filmový heppyend sa dostavil a dnes už aj Slovensko patrí k zavedeným európskym štátom a film Všetko čo mám rád k jej zlatému kinematografickému fondu.
Aj preto ho Slovenský filmovú ústav vybral do desiatky slovenských filmov, ktoré boli digitalizované a digitálne reštaurované v rámci národnému projektu Digitálna audiovízia. A bola by to škoda, keby novo zreštaurovaný film skončil opäť v archíve. Po takmer 25 rokoch sa preto snímka Všetko čo mám rád vráti do slovenských kín. Slávnostná premiéra sa uskutoční 22. júna v Košiciach v rámci Medzinárodného filmového festivalu ART FILM FEST. Na cestu za úplne novými aj staronovými divákmi sa vyberie hneď nasledujúci deň a fanúšikovia dobrého filmu tak budú môcť nahliadnuť autenticky späť do doby nedávnej a pritom tak minulej. Zmenili sme sa odvtedy veľmi, trochu, alebo takmer vôbec?
Všetko čo mám rád rozpráva príbeh rozvedeného, momentálne nezamestnaného tridsiatnika Tomáša (Juraj Nvota), ktorý prežíva vzťahovú krízu so svojou anglickou priateľkou Ann (Gina Bellman). Temperamentná a slobodomyseľná Ann sa vracia späť domov a chce, aby Tomáš odišiel s ňou. Pokušenie je veľké, lenže to by znamenalo opustiť syna v komplikovanom tínedžerskom období, a aj rodičov, ktorí sa dostávajú do veku, keď budú potrebovať pomoc. No, a bývalá manželka (Zdena Studenková), sa tiež razantne hlási o slovo…
Hereckou partnerkou režiéra a príležitostného herca Juraj Nvotu bola anglická herečka Gina Bellman, ktorá sa medzičasom stala zavedenou televíznou hviezdou a preslávila sa najmä v seriáli Podvodníci vysielanom aj v slovenských televíziách. Tomášovho tinedžerského syna stvárnil Jakub Ursíny, dnes uznávaný hudobník, ktorý sa vybral v šľapajách svoj slávneho otca Deža Ursínyho. Zdenu Studenkovú v postave Tomášovej exmanželky predstavovať netreba, aj keď treba podotknúť, že ona jediná sa od nakrúcania takmer nezmenila.
„Všetko čo mám rád je asi môj najosobnejší film. Je osobný aj preto, že v ňom hrá môj otec Anton Šulík, a aj preto, že mnohé situácie, ktoré sa do filmu dostali, majú reálny základ,“ pripúšťa režisér Martin Šulík. Film bol prelomový aj v tom, že odštartoval tvorivú spoluprácu týmu okolo režiséra Martina Šulíka a producenta Rudolfa Biermanna. K neodmysliteľným spolupracovníkom patria kameraman Martin Štrba, architekt František Lipták, hudobný skladateľ Vlado Godár a scenárista Ondrej Šulaj. Kolekcia ich nasledujúcich spoločných filmov ako Záhrada, Orbis Pictus či Krajinka bola jedným z mála svetlých bodov slovenskej kinematografie 90-tych rokov, ktorá bola doslova zdecimovaná po zániku bývalých štátnych filmových ateliérov na Kolibe. „Nechce sa mi veriť, že je to už 25 rokov, ale jedno viem určite, nikdy som to neoľutoval. Martin je vzácny človek a filmár dušou i telom,“ bilancuje producent Rudolf Biermann.
Do slovenských kín distribuuje film Všetko čo mám rád od 23. júna spoločnosť GARFIELD FILM.
Viac info:
http://artfilmfest.sk/
www.facebook.com/ArtFilmFest