Autobiografia, učebnica žurnalistiky a filozofický traktát o slobode tlače a jej nezávislosti

Kniha Nehovorte mi magnát je rozprávaním o naplnených i nenaplnených výzvach autora. No nie je len autobiografiou. Je tak trochu aj učebnicou žurnalistiky a filozofickým traktátom o slobode tlače a jej nezávislosti. Nájdete v nej spomienky autora na obdobie jeho novinárskych začiatkov, na prelomové udalosti z konca osemdesiatych rokov minulého storočia, keď sa doslova a do písmena rúcal jeden svet, na jeho postoje v tých časoch a pred tým.  Rozpráva príbeh o tom, ako sa zrodilo na zelenej lúke vydavateľstvo, ktoré sa v priebehu štvrťstoročia stalo jediným veľkým, čisto slovenským vydavateľstvom. O neľahkom boji s konkurenciou a úspechoch i neúspechoch, výborných nápadoch i chybných odhadoch aj zlých rozhodnutiach. O miliónoch, ktoré sa v tomto biznise točia. Aj o vzťahoch troch spoločníkov, ktorí navonok ťahali za jeden povraz, no skutočnosť bola celkom iná. A napokon sú v nej aj úvahy autora o slobode tlače, o nezávislosti médií, o bulvári, o novinárskom remesle i novinárskej etike. Celkom na záver sa autor podelí so svojim novým snom, ktorý si začal plniť potom, ako predal spolu so spoločníkmi úspešnú značku, ktorú štvrťstoročie budovali.

Tri bobule hrozna troma sudičkami

Kniha oficiálne vychádza a príde na pulty 2. decembra, slávnostne pokrstená, však bola už v pondelok 28. novembra za osobnej účasti autora a médií. Ako krstného otca svojej knižnej prvotiny si Štefan Šimák pozval dlhoročného kolegu zo Slovenského rozhlasu, známeho básnika, textára, novinára a publicistu Ľuboša Zemana. Ten knižku pokrstil naozaj originálne – ako sám vysvetlil – prizval si ku krstu tri sudičky v podobe troch bobuliek hrozna z vlastného vinohradu Štefana Šimáka, a tie symbolicky jednu po druhej hodil do pohára s vínom, ktoré taktiež pochádza z autorovho vinohradu. „Je pre mňa veľká česť, uviesť do života knižku môjho dlhoročného priateľa a rozhlasového kolegu Štefana Šimáka. Na pulte je veľmi veľa kníh, ktoré napísali herci, speváci či rôzni ľudia, ktorí by chceli byť osobnosťami. Ale Štefanova knižka je úplne iná, než ostatné. Je ťažká. Váži 686 gramov a má 303 číslovaných strán. Napriek tomu je pre čitateľa ľahká ako vyfúknuté sklo sklárskeho majstra. Je napísaná brilantným publicistickým štýlom, možno aj preto som ju prečítal na dva ťahy počas dvoch večerov. Vtiahla ma do príbehu veľkého vydavateľstva a nedokázal som ju zavrieť. Štefanova kniha je otvorená spoveď, ktorú čitatelia iste prijmú tak, že dostane rozhrešenie,“ povedal Ľuboš Zeman na úvod krstu.  „Keď listujem v tejto knižke, cítim sa ako tajomník v Buckinghamskom paláci, ktorý otvorí dvere a nazrie do komnaty, v ktorej sa práve narodilo urodzené dieťa. Pri narodení takýchto detí bývajú zväčša tri sudičky, ktoré mu želajú šťastie do života. Tak aj ja som si prizval takéto tri  sudičky. Sú to tri bobule hrozna zo Štefanovho prvého vlastného vinohradu a každá bobuľka symbolizuje jedno želanie. Prvá želá tejto knihe, aby majitelia, ktorí si ju kúpia alebo ju dostanú, ju neodložili na policu, aby v nej listovali, aby jej stránky šuchotali, aby boli obchytané ako mladé dievčatá v máji. Druhá želá knihe, aby bola mostom medzi mediálnou minulosťou a budúcnosťou na Slovensku a poučením pre tých , ktorí potúžia stať sa vydavateľmi. A tretia bobuľka želá tejto knihe, aby neostala sama, aby prišla ďalšia napríklad o vinohradníctve, o umeleckom sklárstve, proste o umení žiť. A na záver prajem knižke, aby dostala uznanie verejnosti, pretože je naozaj dobrá,“ zaprial knižnej prvotine krstný otec na záver.

Vydavateľka Nataša Ďuričová: „Príbeh, aký sa už nikdy nezopakuje“

Titul Nehovorte mi magnát vychádza v knižnom vydavateľstve DIXIT. Čím vydavateľa práve tento príbeh zaujal natoľko, že sa rozhodol vydať ho? „Vo vydavateľstve Dixit nás bavia skutočné príbehy. Príbeh pána Šimáka ma zaujal predovšetkým tým, že v sebe nesie nielen príbeh najväčšieho slovenského vydavateľstva, ale aj životné osudy samotného autora. Do života Štefana Šimáka zásadne zasiahli historické zlomové roky – v roku 1968 neemigroval, lebo nechcel opustiť svoju lásku, budúcu manželku. Stal sa novinárom, spravodajcom rozhlasu. Po roku 1989, hoci nemusel, rozhodol sa spustiť vlastný projekt týždenníka PLUS 7 DNÍ.  So svojimi spoločníkmi a spriaznenými dušami v redakcii zrealizovali to, čo nikto pred nimi a v našich podmienkach už podľa mňa v mediálnej branži už nikdy ani nezopakuje. Kniha Nehovorte mi magnát však ukazuje aj druhú stranu vydavateľského sveta – súdne spory s urazenými celebritami, politické tlaky i ponuky,“ vysvetľuje Nataša Ďuričová z vydavateľstva DIXIT. Podľa jej slov „niektoré časti knihy môžu byť dokonca „študijnou literatúrou” o etike a kvalite žurnalistiky“.

Anotácia

Štefan Šimák: Nehovorte mi magnát.

Ako sme vybudovali a predali najväčšie mediálne impérium na Slovensku

Možno vás bude zaujímať, ako vznikol najúspešnejší týždenník v celej histórii našej krajiny, PLUS 7 DNÍ, čo všetko súvisí s tvorbou a vydávaním periodík. Tento príbeh sa začal vypožičaným elektrickým písacím strojom a prenajatou zasadačkou v priestoroch hasičského zboru. A neuveriteľnou trúfalosťou, ktorej sa s odstupom času niekedy sám čudujem. Možno vás prekvapím názorom na bulvár, na slobodu slova a nezávislosť tlače. Možno vám pokazím náladu alebo vás pobavím pri pohľade do zákulisia súdnych sporov s politikmi. V tejto knihe nájdete zo všetkého trochu. Budem však osobný. Budem hovoriť aj o sebe, za seba a o tom, ako som veci videl a vnímal. Prezradím vám, ako som kúpil stredoveký zámok a ako v jeho útrobách vyrábame víno z hrozna, ktoré pestujeme na slnečných svahoch južného Slovenska.

Štefan Šimák