Rozhovory so Štefanom Hríbom

Je Boh žiarlivý? Je mu nás ľúto? Prečo nenapíše na oblohu, že existuje? Naozaj vyhnal ľudí z raja pre ovocie? Prečo je medzi nami a Ním neodstrániteľný závoj? Sme na obraz Boží alebo skôr pod neho? Akú máme cenu, keď pri cunami umierame ako muchy? Sme všetci chorí? Stačí na spásu ľútosť v poslednej sekunde? Rozumie cirkev svetu? Sú kňazi k Bohu bližšie ako laici? Prečo sa cirkev spája s národom či štátom? Je Láska kľúčovým kritériom pre postup v hierarchii?

Ak by ste od tejto knihy čakali vyjadrenie sa Róberta Bezáka k téme, ktorá sa často pretriasala v médiách, tak nenájdete to čo hľadáte. Nájdete však pomerne „hlboké“ rozhovory o Bohu a o všetkom čo s ním súvisí. Nájdete to čo si človek myslí o Bohu, o Človeku, o cirkvi a o tom kam tento svet speje, ak si zakrývame oči a nechceme vidieť to podstatné čo by sme vidieť mali, hoci to v tej chvíli nie je vždy jednoduché a jasné. Témou rozhovoru, typického pre Štefana Hríba, si môžete ozrejmiť otázky nad ktorými ste polemizovali, alebo polemizovať budete, či už v mysli alebo vo svojich rozhovoroch na tému viera a láska. V tejto knihe si určite každý nájde niečo pre seba pokiaľ ho táto tematika zaujíma.

Ukážka z knihy:

„… O bohu

Keď ľudia rozmýšľajú ú tom čo je to Boh, tá predstava sa históriou menila. Najprv bola prírodný, takže každý blesk bol z Božej vôle. Dnes je to už troška opačný extrém, skoro nič nie je Boh. Ale nie len historicky sa to mení. Keď je človek dieťa, keď je dospelý a keď je starý Boha vníma inak. A aj ťažké situácie menia pohľad. Zmenil sa za posledné tri roky tvoj pohľad na Boha?

Iste ten vývoj okolo mňa by mohol znamenať otázku, či je niečo stabilné v pohľade do neba. Či je naozaj stabilný ten Boh, ktorý hovoríme, že bol, je, aj bude, a on sám sa nazval Som, ktorý som. Ja som vždy vchádzal z tohto posolstva ešte od Mojžiša. A mne to tak vychádzalo, že Boh je plnohodnotná prítomnosť ku ktorej sa už nemá čo pridať. Nebol včera horší, dnes lepší, ani zajtra nebude ešte lepší. Snažil som sa aj cez filozofiu, vrátane platonizmu, ktorý je blízky kresťanstvu, vidieť boha ako dokonalosť. Boh je vždy krásny vo svojej láske, vo svojej existencii, vo svojom prežívaní. Samozrejme, že nejakú vizuálnu podobu ťažko do toho namontovať. Starec s bradou? Nie. Napokon, Boh je v troch osobách a už toto samotné je ťažké pre človeka. Ako môže byť jedno a zároveň tri…“