Nikto nemôže povedať, že by Agathe Christie chýbala umelecká imaginácia alebo schopnosť vyrozprávať skutočne dobrý príbeh.

Druhý román populárnej anglickej spisovateľky z roku 1923, v ktorom detektív Hercule Poirot za pomoci prísneho logického úsudku, psychologických znalostí a obdivuhodných kombinačných schopností rozlúšti komplikovaný prípad viacnásobnej vraždy.

Keď na rozostavanom golfovom ihrisku nájdu milionára Paula Renaulda dobodaného na smrť, Herculovi Poirotovi je hneď jasné, že páchateľa tohto ohavného zločinu netreba hľadať niekde inde ako medzi jeho príbuznými. Tam kde je v hre obrovské dedičstvo, nechýba ani motív. Teória slávneho detektíva sa zmení na istotu, keď vyjde najavo, že vražednou zbraňou bola dýka, ktorú pani Renauldovej daroval jej syn…

A dýka nebola samozrejme len jedna, ako by to bolo, ak by sa v príbehu legendárnej Agathy Christie nevyskytla nejaká maličkosť, ktorá celý príbeh dostatočne zamotá? Do poslednej chvíle samozrejme neviete kto je vrahom a dokonca jednotliví podozriví si to o sebe navzájom myslia, na čom však nie je nič nezvyčajného a každého trápi tá istá otázka. Dokonca dvaja podozriví sa na mieste činu videli a každý si myslel o druhom, že práve on spáchal úkladnú vraždu. Ako by to bolo keby v príbehu chýbala láska, a tak sa zamilovaný do seba snažia jeden druhého kryť pred spravodlivosťou a nepriaznivou budúcnosťou. Vrahom však je úplne niekto iný a aby ste to zistili nezostáva vám nič iné, ako si knihu prečítať. Ak ste milovník detektívnych príbehov určite ju prečítate „jedným dychom“.

Ak máte fiktívnu postavu belgického detektíva Poirota radi, tak verejnoprávna televízia každú nedeľu skoro poobede vysiela časti seriálu o detektívovi Poirotovi. Nepriaznivou informáciou pre fanúšikov je, že sa seriál prestal natáčať a nové časti tak už neuvidíme. Pre ukončenie natáčania sa smutne vyjadril aj hlavný predstaviteľ David Suchet, ktorý dal tejto postave tvár a hral legendárneho detektíva dlhých 25 rokov.

Ukážka z knihy:

„… Prišlo niečo zaujímavé poštou?“ spýtal som sa.
Poirot nespokojne zavrtel hlavou.
„Listy som ešte nepozrel, ale dnes neprichádza nič zaujímavé. Veľkí zločinci, zločinci s metódou, tí už neexistujú.“
Skľúčene pokyvkal hlavou a ja som sa búrlivo rozosmial.
„Hore hlavu, Poirot, šťastie sa usmeje. Otvorte listy. Nikdy neviete, či sa na obzore nečrtá dajaký veľký prípad.“
Poirot sa usmial, vzal pekný malý nôž na listy, ktorým otváral korešpondenciu, a rozrezal vrchy niekoľkých obálok, ležiacich pri jeho tanieri.
„Účet! Ďalší účet! Na staré kolená hýrim. Aha! Niečo od Jappa.“
„Ale čo?“ nastražil som uši. Tento inšpektor Scotland Yardu nás viac ráz prizval k zaujímavému prípadu.
„Len mi ďakuje – svojím spôsobom – za jednu maličkosť v prípade Aberystwyth, kde som ho napravil správne. Teší ma, že som mu bol k službám.“
Poirot ďalej nevzrušene čítal korešpondenciu.
„Prosba, aby som prednášal našim miestnym skautom. Grófka Forfanocková sa bude cítiť zaviazaná, keď ju navštívim. Ďalší psí miláčik, nepochybne! A ešte posledný. Och…“
Zdvihol som hlavu, lebo som náhle postrehol zmenu tónu. Poirot pozorne čítal. O minútu mi list hodil.“
„Toto je neobyčajné, mon ami. Prečítajte sám.“
Listový papier bol zahraničnej značky a rukopis rázny, charakteristický…