Prinášame vám rozhovor s úspešnou Slovenkou Alicou Rehákovou (28), ktorá robí Slovensku dobré meno v ďalekom Čile. O tom ako sa dostala do Čile, aká je táto krajina, akí sú obyvatelia Čile a ako sa jej darí v jej úspešnom biznise sa dočítate v nasledujúcich riadkoch. 

Ako sa Slovenka ocitne v Čile?

Bola to dlhá cesta cez Austráliu. V januári 2010 som išla na kurz angličtiny do austrálskeho Perthu. V triede bol jeden latino spolužiak Cesar Tapia – Čilan, ktorý je dnes môj manžel 😀 .  Pre čilskych chlapov sú ženy zo Slovenska alebo Čiech neodolateľné a už mi nedal pokoj (smiech). Boli sme spolu päť mesiacov iba na Skype a nakoniec som sa rozhodla, že sa idem do Čile pozrieť, či ma tam nezjedia 😀 . Bola som prekvapená, Santiago je veľmi európske, je tu dobré počasie a palmy ktoré milujem, takže som sa dlhý čas cítila ako na dovolenke. Doteraz som tu, ale každý deň mi chýba Slovensko.

Ako dlho už žiješ v Čile?

Prvý krát som prišla do Chile v Auguste 2010, každý rok cestujem na Slovensko, ale ak to zrátam, tak je to spolu viac ako 3 roky, vždy cestujem na Slovensko aspoň na 2-3 mesiace.

Čile je krajina, ktorá leží medzi morom a Andami, má najdlhšie pobrežie na zemi. Neopakovateľná príroda, krajina. O Čiľanoch sa hovorí, že sú to veľmi priateľský národ, veční optimisti? Je to pravda?

Chile, to je taký slíž v priemere 150 km široký, ale myslím že nemá najdlhšie pobrežie. Čile je krajina najsuchšej púšte na svete, Tichého oceánu, vysokých Ánd až po ľadovce v Patagónii a v Antarktíde. Veľkonočný ostrov je tiež súčasť Čile. Jedna krajina toľkých tvárí, ale hovoríme o dĺžke 4300 km, takže asi tak, ako šírka celej Európy. V púšti Atacama má NASA veľa výskumných stredísk, odkiaľ má najlepšiu viditeľnosť do vesmíru a dobré podmienky na testovanie prístrojov pretože povrch „Valle de la luna“ je veľmi podobný ako na mesiaci. Čilania sú veľmi milí národ, povedala by som, že niekedy až moc. Stáva sa mi na ulici, že mi nejaký cudzí Čilan ďakuje za to, že som prišla do ich krajiny alebo sa na druhej strane čudujú, čo môže Európan nájsť dobrého v ich krajine. Európa je pre nich fenomén kvality a všetkého „NAJ“. O čílskej spoločnosti by sa dalo hovoriť dlho, štatisticky sú veľmi šťastní národ, ale pokiaľ nezažiješ nepochopíš. Myslím, že tajomstvo je v tom, že oni sa nikdy neposťažujú. aby si ten druhý nemyslel, že sa majú zle (haha). Naozaj som tu nikdy nepočula niekoho sa sťažovať napríklad na plat, čo je typická vec pre Slovensko. Slovák sa skoro vždy sťažuje, že by mohol zarábať viac a Chiľan radšej klame o svojom plate a vždy ho navýši, ako keby mal povedať pravdu 😀 . Takže štatisticky sú všetci šťastní a keď si to tak veľa krát povedia, aj sa to stane skutočnosťou. Áno, sú viac pozitívni ako my. Ale tiež sú príliš pohodlní, až leniví a chýba im všeobecný prehľad, knihy sú tu veľmi drahé, tak práve možno preto.

A čo španielčina? Musela si prekonať  jazykovú bariéru po príchode?

Áno, keď som prišla v 2010 tak som nevedela vôbec po španielsky a jednoduché to nebolo, ale keďže v Chile angličtinu ovláda iba 5% populácie, nemala som na výber. Školu španielčiny pre začiatočníkov som navštevovala iba 1 mesiac, pretože to bolo veľmi drahé, avšak mala som šťastie a po mesiaci v Čile som našla prvú prácu, kde som španielčinu nepotrebovala, bol to projekt americkej vlády na vyhľadávanie bankových transakcií s krajinami v bankovom embargu – 4 mesiace.

Žiješ v  Santiagu, hlavnom meste Čile. Hovorí sa, že je to jedno z najstarších hlavných miest na svete a zároveň aj najväčších? Aké je?

Santiago de Chile je veľmi mladé mesto v porovnaní s Európskymi. Španieli ho založili až v 16. storočí, takže histórie tu nie je toľko, ako u nás. Žije tu polovička celej krajiny, približne 7 miliónov obyvateľov. Asi najzaujímavejšie pre mňa bolo rozdelenie Santiaga do jednotlivých „comun“ (sídlisiek). Podľa toho kde žiješ ťa zaradia do spoločenskej triedy a je to poznať aj na oko. V „dobrých“, comunách je všetko pekné a čisté a v tých „zlých“ je chudoba a všetko špinavé, bodrel.

Ďaleká krajina, všetko iné. Je niečo na čo si si dlho po príchode musela zvykať? Alebo si sa hneď aklimatizovala?

Sú to tri veci. Zo začiatku som si myslela, že ma diskriminujú a nemôžem vybaviť čo chcem, pretože som cudzinka, ale rýchlo som pochopila, že to nie je tak. Jednoducho som si musela zvyknúť, že tu všetko dlho trvá, majú stále čas. Čiľania majú radi slovo „mañana“ (zajtra) alebo „próxima semana“ (na budúci týždeň)…haha. Druhá vec je jedlo, chýba mi čerstvý celozrnný chlebík alebo pečivo, výrobky BIO a málo ponuky pre vegetariánov. V neposlednom rade to je samozrejme mamina slovenská kuchyňa. Tretia, asi najdôležitejšia vec je príroda. Chýba mi čerstvý vzduch a zelené slovenské lesy.

A čo strava? Nejaké čílske špeciality? Empanadas? Kto neochutnal ako by ani v Čile nebol, súhlasíš?

Jasné! Všetko som ochutnala, ale nikdy som nezaradila čílsku kuchyňu do svojho jedálnička. Tu by si prišiel na svoje človek, ktorý ma rád hovädzie mäso, ktorý si nepotrpí na zdravú stravu. V Čile jedia veľa hovädzieho mäsa s hranolkami, detské menu sú hranolky s párkou a kolou, vysmážané empanady so syrom alebo mäsom, zapekaná kukuričná kaša s mäsom (pastel de choclo), vysmážaná tekvičná placka s majonézou (sopaipilla) a podobne. Na druhej strane sú tu slávne „ferie“ (tržnice) so zeleninou a ovocím. Sú to obrovské miesta, kde sa dva krát za týždeň vytvoria tržnice po celom Santiagu, kde máte možnosť nakúpiť výbornú zeleninu a ovocie, najlepšie čílske avokádo aké som kedy jedla, čerstvé artičoky alebo šťavnaté citróny od miestnych a všelijaké dobroty z Peru alebo Brazílie. Mňam!

Začala si v Čile podnikať? Má to cudzinec o niečo ťažšie než domáci?

Myslím, že žiadny biznis nie je jednoduchý, či je to pre miestneho alebo cudzinca v krajine. Na jednej strane to mám ťažšie, nakoľko som zvyknutá robiť niektoré veci odlišne a často prídem s čílskou byrokraciou alebo ľuďmi do konfliktu. Na druhej strane to mám jednoduchšie, pretože so skúsenosťami zo Slovenska a školou mojich rodičov pre precíznu a kvalitnú pracú mám konkurenčnú výhodu. Dokážem poskytnúť servis klientom, ktorý je Slovensku normálny, ale tu je to niečo extra. V Čile je o niečo jednoduchšie podnikať, stále tu chýba veľa vecí, konkurencia a dobrý servis.

V čom podnikáš?

Importujem do Čile prístroj na výrobu rastlinného mlieka z Číny. Vytvorila som si vlastnú značku prístroja MioMat – ktorá je dnes po dvoch rokoch na trhu naozaj slávna 😀 .Dnes je už k dostaniu aj na Slovensku (www.miomat.sk). Ďalej importujem mlynčeky na múku z Nemecka, Slow juicer z Kórei a Číny a prístroj na výrobu RAW mlieka zo Španielska. Je toho dosť :). www.miobio.cl 

Čo by si nám o tom povedala?

Že som rada, že môžem realizovať svoj sen. Že Chile, môj manžel Cesar a rodičia mi v tom pomohli a pomáhajú. Je to ťažká práca a už nepoznám víkendy, ani koniec pracovnej doby, pracujem non-stop a aj keď spím tak sa mi sníva o MioMate (smiech). Ale stojí to za to.

Dodržiavaš zdravý životný štýl, zdravo sa stravuješ a všetko s tým spojené. Aj to Ťa priviedlo k myšlienke začať podnikať práve v tomto smere?

Presne, toto bola šanca pre mňa. Bolo to to, čo mi tu chýbalo keď som prišla, takže nájsť „dieru“ na trhu bolo pre mňa jednoduché. Mám milión nových nápadov, len keby sa môžem naklonovať. V Čile má 75% populácie intoleranciu alebo alergiu na laktózu, ktorá sa nachádza v kravskom mlieku. MioMat rieši problém mamičiek, ktoré museli kupovať drahé rastlinné mlieka v „tetrapakoch“. S MioMatom si uvaria svoje vlastné rastlinné, čerstvé mliečko doma a ušetria.

Študovala si v Čile?

Absolvovala som mesačný kurz španielčiny, ale inak som tu už neštudovala nič, bolo toho dosť na Slovensku :). K štúdiu iba toľko, že v Chile sa školy tvrdo platia od jaslí a základnej školy až po univerzitu. Napríklad cena základnej školy pre žiaka na mesiac sa môže pohybovať od 300 do 3000 eur. Ľudia si berú úvery, aby ich deti mohli študovať a tak im zabezpečiť lepšiu budúcnosť. Nová prezidentka Michelle Bachelet sľubuje Čiľanom zmenu, preto si myslím, že vyhrala prezidentské voľby, uvidíme