„Budem spievať, pokiaľ budem vypredávať sály!“

Niet pochýb, že Hana Zagorová patrí medzí najväčšie osobnosti česko – slovenskej hudobnej scény. Pre svojich fanúšikov pripravila po siedmich rokoch obrovské prekvapenie. „VYZNÁNÍ“  je názov nového albumu s dvanástimi  skladbami, ktorý odráža jedinečne charakteristický hlas českej hviezdy. V exkluzívnom rozhovore pre vydavateľstvo SUPRAPHON, ktorému vydanie albumu opäť zverila, prezradila, že pri jeho počúvaní si nielen fanúšikovia oddýchnu

https://www.youtube.com/watch?v=CJi7dHlN_eI.

Po siedmich rokoch vydávate nový album, musí to byť pre vás veľká radosť.  Zrejme sa nepotrebujete pripomínať každý rok novým albumom.

Presne tak! Musí prísť ten správny čas na nový album, aby stál naozaj zato. Zdalo sa mi , že práve teraz nadišla tá doba , kedy som chcela album nahrať. Tak som ho nahrala.

Povedali ste, že pesničky na doske musia spolu ladiť, na albume je ich dvanásť. Z koľkých skladieb ste vyberali ?

Asi z dvadsiatich, teda z pomerne malého množstva. Nerada pesničky odmietam a navyše všetci tí moji „starí“ textári, s ktorými spolupracujem už dlho, vedia, čo im vezmem a čo nie. Oni už píšu na istotu, keďže sa navzájom poznáme dlho, pieseň mi vedia dodať priamo ušitú na mňa.  Dokonca som privoňala aj k autorom, ktorých pesničky sa objavia na mojom albume po prvýkrát.  Chcela som ich naspievať, pretože som rozumela textom, aspoň sa mi to tak zdalo.

Čo sa týka autorov textov, stane sa vám niekedy, že by ste ich pesničku chceli prerobiť, alebo ju odmietli ?

Samozrejme, že sa to niekedy stane, no prerábanie nemám rada, takže autora skôr odkážem na iného interpreta. Robím to nerada, ale občas k tomu dôjde, vtedy sa do pesničky rozhodne nenútim .

Naspievali ste ich dvanásť z dvadsiatich. Zvyšných osem skladieb ste teda odmietli?

Bohužiaľ, áno. Neboli to pesničky pre mňa, ale určite sa nestratia. Verím, že spevák, ktorý ich naspieva, nimi rozvíri hudobnú scénu.

Váš výber teda pozostáva z návrhov textov a nôt, ktoré dostanete a následne sa rozhodnete?

Presne tak! Väčšinou mi pošlú rovno aj demonahrávku naspievanú autorom. Už pred nahrávaním sa dá odhadnúť, ako pesnička zarezonuje a ako mi sadne. Akonáhle nahrám skladbu, stojím si za ňou. Keby som nakoniec nezaradila do albumu song, ktorý už som natočila, brala by som to tak trochu ako svoje zlyhanie.

Máte napriek tomu nejaké piesne nahrané, ale z nejakých dôvodov ste ich nevydali? 

Teraz ma žiadne také nenapadajú. Určite však nejaké boli v minulosti, ale je to už dávno, a na to si nespomínam.

Líši sa nejako spolupráca s jednotlivými textármi skladieb? Na albume „VYZNÁNÍ“  odznejú texty napríklad od Eduarda Krečmara, Václava Kopty či Pavla Žáka…

Táto spolupráca je v zásade so všetkými podobná, s tým rozdielom, že Eda Krečmar má na mojej novej doske jeden text a Václav Kopta tri. Musím však povedať, že keď som dostala text k piesni Náš Rubikon s ​​hudbou Petra Maláska, alebo text k poľskej piesni Rande pri Múre nárekov, bola som unesená.

Po dlhej dobe ste naspievali text Pavla Žáka, bola to pre vás určite veľká radosť…

To teda je a veľká! Neskutočné spojenie textu Pavla Žáka a hudby Karla Vágnera v piesni Beethoven je celkovo veľmi silné. Veľmi si ich vážim, patrili po desaťročia medzi mojich najbližších spolupracovníkov.

Je o vás známe, že sa podieľate na textoch aj autorsky. Ako najradšej tvoríte texty, na hudbu alebo  na bez nej?

Rada píšem na hudbu, tá mi dodá tvorivý a nápaditý impulz. Vtedy dostanem chuť písať a písať… Bolo tomu tak aj pri troch francúzskych piesňach na terajšom albume „VYZNÁNÍ“. Sú prekrásne! Už keď som ich počula v originále, povedala som si : „To je ono“! Priala by som si, aby mi niečo podobné napísali aj českí autori.

Vedeli by ste si spomenúť na svoj ​​vôbec prvý text ?

Samozrejme! Svoj prvý text som napísala na pesničku Hany, asi tak v sedemdesiatom roku. Paradoxne k tomu došlo z nutnosti. Člen našej kapely, Richard Kovalčík, ma zamkol v izbe a povedal, že ma pustí von až vtedy, keď  napíšem text. A stalo sa. Po dlhom váhaní a odkladaní som nakoniec napísala pesničku za necelé dve hodiny.

Na albume „VYZNÁNÍ“  prispel svojím textom aj slovenský básnik Ľubomír Feldek, čo je na tom pravda?

Áno, je to tak. Poprosila som ho, aby siahol do šuflíka svojich textov a on to urobil.  Veľmi som tomu rada! Vnímam túto „našu“ pesničku trochu inak ako tie ostatné,  pokladám ju za hereckú. Aj spôsob nahrávania bol iný. Prišla som do štúdia, vypočula si song a hneď na prvýkrát som ho aj nahrala.  Žiadne prerábky alebo opravy. Chcela som ju mať „na prvý šup“ . Cítila som, že je to pesnička, ktorá bude krásne znieť naživo.

Keď som ju počul po prvýkrát a nemal pred sebou ešte tracklist albumu, napadlo mi, že ste tento text napísali sama. Vyznieva veľmi osobne, spieva sa v nej o chorobách tela a bolestiach duše. Vy sama ste si hlavne tých chorôb užili dosť.

( smiech ) Žeby som ten text napísala sama? Nechcem sa porovnávať s pánom Feldekom, na to si naozaj netrúfam. Ten text je nádherný. Veľmi si vážim, že na tomto albume mám skladbu s textom tohto skvelého básnika.

Čím si liečite „splín“ duše vy ?

Je to možno v tom, že sa z toho vypíšem alebo si pustím nejakú peknú hudbu. V každom prípade so svojimi „splínmi“ nechodím medzi ľudí. Ak je to môj „splín“, musím si ho „vyžrať“ sama. Je to škaredé slovo, ale to tak najlepšie sedí k tomu, aký pocit mám.  Až keď som s nejakým problémom vyrovnaná a mám ho zvládnutý, vtedy môžem vziať niekoho za ruku.

Ešte sa vrátim k českým autorom hudby, ktorí na album prispeli . Zdanlivo sú to zástupcovia úplne odlišných hudobných žánrov, nie?

A pritom tie skladby majú spoločný charakter, čo si myslím, že je dobre. To je totiž základ k tomu, aby ste mohli album nahrať. „Moji“ autori sa trafili do žánru, ktorý je mi blízky a ktorý môžem spievať.

A všetko to aranžérsky zjednotil Dan Hadlich …

…a urobil to skvelo! Priznám sa, že niektoré pesničky som naspievala len s pianom, a on potom na tento polotovar dopisoval aranžmány. To sa mi veľmi osvedčilo. Na to piano hral úžasne klavirista kapely Boom Band, Ondřej Hájek. On so mnou v piesňach skutočne dýcha a to zbožňujem.

Spievate rada len s pianom alebo v malej komornej zostave ?

Niekedy áno, ale nie dlhý úsek. Rada na koncerte zaspievam jednu, nanajvýš dve „pianovky“, ale recitál len s klavírom som zatiaľ nerobila.

„VYZNÁNÍ“  je vaším dvadsiatym radovým albumom, je to pre vás dôvod na oslavu ?

( váhanie )…Neviem. Možno nie k oslave, ale určite k radosti. Viete, ja nie som spomínací  typ. Naozaj nie. Teraz mám toto „dieťa“, a to ma zaujíma zo všetkého najviac.

Určite už máte prvé ohlasy na album, ste pokojná?

Áno a mám z nich veľkú radosť. Niekedy sa stáva, že poslucháči pri počúvaní majú potrebu, niektoré pesničky preskočiť alebo si naopak navoliť nejakú skladbu z iného albumu. Teraz mi hovoria, že túto platňu počúvajú so záujmom od začiatku až do konca. To je super!

Komunikujete s fanúšikmi aj na sociálnych sieťach ?

Veľmi nie. Mám oficiálne stránky, ktoré mi veľmi spoľahlivo spravuje Jarda Telekes a to aj s naviazaním na facebook. Mám aj niekoľko neoficiálnych internetových stránok a niekoľkých stránok facebookových,  s ktorými nemám vôbec nič spoločné.

So svojím fanklubom ste ale v kontakte?

Skôr s niektorými členmi, ktorí sa postupom času stali mojimi kamarátmi a pomáhajú mi. Oni už majú samozrejme určitý vek. No minule som spozorovala, že sa medzi nimi objavuje čoraz viac mladých divákov. Napríklad na vianočnom koncerte v Lucerne sa z balkóna zbehla skupinka mladých ľudí a zaclonili výhľad ľuďom z prvých radov, ktorí si kúpili drahšie lístky. Tancovali a spievali moje pesničky spolu so mnou. Poznali celý text. Kde sa to naučili? Toto si ohromne vážim.

Čo na to tí ľudia z prvých radov ?

Museli sa postaviť tiež. Keďže druhá polovica môjho koncertu patrí pre stojace publikum. Všetci sa musia postaviť.

Váš manžel, operný spevák Štefan Margita , „Začína Končiť“ , teda vyráža na turné, ktoré sa tak volá. Čo vy?

To by ma ani nenapadlo. Budem spievať, kým budem vypredávať sály. Kým si ma ľudia budú žiadať a budú chodiť na moje koncerty. Kým budem mať pocit, že to, čo robím, mojich fanúšikov napĺňa – tak tým pádom to bude napĺňať aj mňa.

 

ZDROJ FOTO: SUPRAPHON