Je mladá, krásna a navyše nesmierne talentovaná. Lenka Filipeje. Prinášame Vám rozhovor s fotografkou Lenkou Filipeje. Lenka nám porozprávala o svojej ceste k fotografovaniu, aké boli jej prvé fotky. Dozvedeli sme sa aj o zaujímavých projektoch, ktoré riešila. Jedným z nich bol aj kalendár pre ochrnutého dobrovoľného hasiča Daniela, ktorý práve Lenka nafotila a tak pomohla dobrej veci. Kalendár si zakúpili hasiči v Texase, Španielsku, Fínsku, Maďarsku, či Česku. Tak isto nám prezradila, kde naberá inšpiráciu, čo ju motivuje, ale aj o svojej pripravovanej kolekcii čiapok, ktorá je zameraná na CLASSY dievčatá a Classy mamičky.

Lenka, ako a kedy si sa dostala k  fotografovaniu, čo Ťa k tomu viedlo? Vždy si chcela byť fotografkou?

Vždy ma bavila móda, styling, šila som si vlastné modely. Zložitejšie som si navrhla a zhotovila mi ich mamina. Mala úžasný zmysel pre detail, veľa som sa od nej naučila. Kôli krásnym kostýmom som chcela byť ako malá letuškou, alebo aspoň moderovať počasie 😀 . Bavilo ma meniť si stále nábytok v izbe, takže ani dizajnérstvu som sa nebránila. Líčila som kamarátky, keď šli na nejakú oslavu. V škole ma zaujímal marketing a reklama, ktoré som neskôr aj začala študovať. To všetko viedlo v konečnom dôsledku do jedného celku a to fotenia. Môžem pri tom uplatniť všetko, čo ma baví.

Celkovo môj prvý kontakt s fotením bol asi 10 rokov dozadu, keď ma fotograf Marek Rehák zavolal prvý krát na fotenie. Hranie sa na modelku ma bavilo, ale postupne ma začala viac zaujímať technická stránka fotky, nasvietenie, kompozícia. Marek mi veľa vysvetlil, bavili sme sa o svetových fotografoch, ale i marketingových stratégiách, ako robiť výsledný produkt z fotky, ktorý ľudia budú chcieť. Začala som fotiť sama pre seba. Môj vtedajší priateľ, neskôr manžel bol a je vynikajúci v PC. Tak som sa popri ňom učila postprodukciu fotiek. Bol môj najväčší kritik a to ma nútilo zlepšovať sa.

Ako si sa učila fotiť? Absolvovala si nejaké kurzy, školenia? Alebo sa zastávaš názoru, že fotografom sa človek musí narodiť?

Bola som hlavne samouk, aj keď som absolvovala nejaké tie kurzy. Na vysokej škole som mala hodiny fotenia, ale boli zamerané skôr na umeleckú fotografiu, nie komerčnú. A povedzme si otvorene, ak sa chce človek fotením živiť, tak západ slnka mu zrovna sľubnú budúcnosť nezaistí.

Nemyslím si, že sa človek musí fotografom narodiť. Reakcie na okolnosti, určujú náš život. Ovplyvňujú nás každodenné stretnutia s ľuďmi, zážitky. Kedykoľvek sa človek môže pre niečo nové nadchnúť. Fotenie je úžasný smer, do ktorého vkladáte kúsok seba, svoje emócie, predstavy,  každý fotograf má za sebou inú cestu, ktorá ho priviedla k foteniu.

Aké boli tvoje prvé fotografie? Resp. prvé stretnutie s fotením?

Moja prvá obeť bol kamarát Palo, ktorý v súčasnosti robí najkrajšie retro bicykle Eg-riders 😀 , celé fotenie sa nieslo v hip-hop-ovom štýle. Fotili sme v ateliéri a na rozbitom hoteli na Duchonke.

Čo si myslíš, čo je najdôležitejšie pre fotografa, (okrem fotoaparátu 😀 ) ?

V dnešnej dobe, keď je fotografov viac ako automatov v Topoľčanoch, je podľa mňa dôležité ísť svojou vlastnou cestou, mať svoj štýl, vkladať kúsok seba, neporovnávať sa. Nie je dôležité vyhovieť všetkým, vtedy splyniete s davom. Keď fotím ľudí, počúvam čo hovoria, odpozorujem ich a snažím sa im ukázať ich inú tvár ako sú zvyknutí z každodenného kolobehu. Keď fotíte booky, je tiež veľmi dôležitý kvalitný tím, ktorý sa mne podarilo nájsť. Je ním vizážistka Dagmar Galbavá, na ktorej profesionalitu a kreativitu sa môžem vždy spoľahnúť. A Peťka Koberová, ktorá robí s vláskami zázraky 😀 .

Kde najradšej fotíš? Ateliér? Exteriér, interiér?

Donedávna som najradšej fotila v pohodlí svojho ateliéru, kde mám svoje doplnky, kávičku a motivačnú hudbu 😀 . Ale obľúbila som si fotenie hiphopových koncertov, kde mám motivačnú hudbu live 😀 .

Máš za sebou fotenie  na ktoré veľmi rada spomínaš?

Takých je neskutočné množstvo. Pri tejto práci zažijete neskutočné situácie, dojemné i veselé. Veľmi sa teším, keď nejaká fotka má úspech, je uverejnená v časopise, keď si interpret ich zverejní na stránke, alebo na základe fotiek modelku zavolajú na casting, alebo keď mi dievča zavolá, že to zafungovalo a jej bývalý priateľ sa jej ozval, lebo žiarli 😀 a podobne 😀 .

Ako fotografka určite nemáš núdzu o prácu, vieme o tebe, že si riešila zaujímavé projekty. Jedným z nich bolo aj fotenie pre ochrnutého Daniela. Toto fotenie aj Danielov príbeh boli medializované, mohla by si nám to priblížiť?

Kalendár pre Daniela bol nádherný charitatívny projekt. S nápadom prišla Miška Štrbavá, dobrovoľná hasička z Bánoviec nad Bebravou. Oslovila ma, aby som nafotila 2 kalendáre, s mužmi a ženami. Fotilo sa v ateliéri aj na hasičských staniciach. Niekoľkými fotkami prispej aj ďalší fotograf Matej Kapusta. Daniel pracoval ako dobrovoľný hasič. Bezdôvodne si však na ňom vybil zlosť opilec ovládajúci kung-fu. Po jeho údere upadol hasič do kómy, ochrnul a bol odkázaný na pomoc najbližších. Už po pár dňoch sa Danielovej rodine odovzdalo vyše 4000 €. Zakúpili si ho aj hasiči v Texase, Španielsku, Fínsku, Maďarsku, Česku. V súčasnosti sa Daniel zotavuje a robí krôčik po krôčiku pokroky. Bol to úžasný čin a dôkaz, že keď sa ľudia spoja, dokážu veľa.

Aké zaujímavé projekty si ešte riešila?

Všetky zaujímavé projekty poctivo zverejňujem na svojej fanpageJ . Posledné väčšie fotenie bolo pre Miss University, kde na hoteli vo Veľkom Mederi som dva dni fotila kočkam booky pre túto súťaž. Finále sa bude konať 19.októbra v hoteli Senec. Ďalší pripravovaný je kalendár psíkov z karanténnych staníc, kde budú spolu s nimi pózovať aj krásne baby, ktoré sa o nich starajú. Kvôli mojej láske k boxu sa budem koncom tohto roka podieľať graficky a fotograficky aj na akcii FIGHT FOR HONOR3, ktorá sa bude konať v Topoľčanoch.

V súčasnosti rozbieham svoju značku čiapok, ktorá je zameraná na CLASSY dievčatá a Classy mommy. Po nápore všetkých značiek označujúcich nás ako bitches a podobne, som sa rozhodla spraviť niečo pre ženy, ktoré sme proste classy… Classy v akomkoľvek svojskom štýle. A aj keď doba je veľmi pestrá, sme hrdé na to aké sme. Máme svoj rebríček hodnôt, vieme sa odviazať, ale máme svoju úroveň. A btw, aj mamičky majú štýl ! 

Prejavuje sa aj u teba tzv. profesionálna deformácia, všade s fotoaparátom?

To ani nie, môj foťák je dosť ťažký… 😀 Skôr si všímam miesta, kde by sa dalo fotiť a zaujímavých ľudí.

Máš svojho vzor medzi fotografmi?

Prácu mnohých fotografov obdivujem, niekedy priam „čumím“ a nechápem to dokonalé detailné spracovanie. No idem si svojou vlastnou cestou. Neporovnávam. Nie je recept na dokonalého fotografa. Každý ma svojich klientov, ktorým vyhovuje jeho tvorba a cítia to rovnako.

Veľa fotografov má aj svoje múzy? Kde nachádzaš inšpiráciu k foteniu? 

Inšpiráciou pre mňa je na prvý pohľad nedokonalosť, v ktorej vidím výnimočnosť a môj šialený život s nepochopiteľnými situáciami. Veľkú úlohu u mňa zohrávajú emócie. Niekedy mám pocit, že teraz hneď musím ísť niečo nafotiť, lebo vybuchnem 😀 . Tak vzniklo veľa mojich obľúbených fotiek. Našťastie mám v okolí skvelé modelky a modelov, ktorí sa dajú nahovoriť na fotenie aj o polnoci. Len môj syn  ma má už plné zuby, keď ho chcem fotiť 😀 .

Čo si myslíš o amatérskych fotografiách?

Pri tejto otázke je vhodná pod otázka, kto je profesionál a kto amatér. Ste profi ked fotíte celebrity? Alebo keď mate profi výbavu? Keď ste nafotili titulku do časopisu? Keď ste vyštudovali fotografiu? Sama sa nepovažujem za profíka. Robím čo viem, stále sa učím a kým to ľudom robí radosť, tak je dobre

Čo Ti fotografovanie prinieslo? Čo si najviac ceníš?

Samozrejme dôveru ľudí si cením najviac. A potom možnosť vyjadriť svoje predstavy a pocity. Cením si, že vďaka foteniu je každý môj deň iný. Baví ma ta pestrosť.

Máš nejaký fotografický sen, ktorý si chceš splniť? Kam sa chceš vo fotografovaní posunúť?

Samozrejme sa chcem zdokonaľovať. A mám toľko snov, že sa nezmestia do jednej presnenej noci. Keď niekomu nafotím booklet k tvorbe, ktorá je pre mňa motivačnou, odškrtnem si jeden splnený  sen 😀 .  A dva v jednom by bolo, keby ho nafotím v mojom milovanom Paríži.

Máš nejakú radu pre začínajúcich fotografov, resp. ľudí, kt. si zatiaľ fotia len tak pre radosť, pre seba a v podstate sa stále hľadajú? Akým smerom sa vo fotení vybrať?

Kto sa chce venovať foteniu ako hlavnej činnosti odporúčam sa pripraviť na prebdene noci pri postprodukcii fotiek 😀 , cez deň fotíte, v noci upravujete. Takže potrebujete zdravé srdce aby znieslo hektolitre kávy 😀 Medzi voľným časom a pracou v podstate neuvidíte rozdiel, ak vás to bude napĺňať. A akým smerom? Svojim.. aj keď budú ľudia, ktorí vám povedia na vašu tvorbu niečo nepekne…je to ich názor. Ak to tak cítite, idete dobrým smerom. A POKORA! Budem citovať z jednej z mojich motivačných skladieb: Nebyť skromný, ale pokorný! 😀

Bonus

Na záver pripájame dve videá z photoshootingu Lenky Filipeje:

https://www.youtube.com/watch?v=SQS85eLy16s