Vyspovedali sme pre vás kapelu SMOLA a HRUŠKY. Táto zaujímavá kapela vznikla v roku 1997. Za roky pôsobenia na slovenskej hudobnej scéne majú za sebou množstvo úspechov, koncertov, festivalov. Dozviete sa, čo SMOLA a HRUŠKY chystajú, aký bol ich nezabudnuteľný koncert, ako vznikla pieseň na počesť Petra Sagana…

Ako vznikla kapela SMOLA a HRUŠKY?

Vznikli sme v roku 1997. Poznali sme sa zo školy a z basketbalového klubu. Mali sme podobný hudobný vkus, počúvali sme všetko možné. Od punku cez reggae, indie, elektroniku, tak sme si zohnali nástroje, najprv sme hrali u Uba v dome v práčovni, keď boli jeho rodičia na dovolenke. Potom sme sa presunuli do Pištovej garáže hneď vedľa gynekológa, kde sme hrali do nekonečna, kým nás nevyhodili policajti a tak to šlo s rôznymi obmenami až dodnes .

A čo názov? SMOLA a HRUŠKY…

Názov vznikol z frázy nachytali nás na hruškách.

Spomínate si na váš prvý koncert?  Aký bol?

Prvý koncert sme mali v kultovom podniku v Spišskej Novej Vsi v Semafore, kde bolo neuveriteľne veľa ľudí a my sme si mysleli, že už sme hviezdy. No hneď pri ďalšom koncerte sme zistili, že to nebude také ľahké. Skrátka, keď je skupina úplne nová všetci známi prídu pozrieť, že čo to chalani vymysleli a na tie ďalšie už chodia len skalní.

Každý koncert, vystúpenie v klube či na festivale je zaiste jedinečné, ale je taký na ktorý zaručene nikdy nezabudnete?

Najviac nezabudnuteľný koncert, je asi ten na ktorý si vôbec nepamätáme. Stalo sa to na Pohorelskej Maši, že sme ani nedohrali a len ráno nám vysvetlili, že sme boli takí ožratí, že sme ani neboli schopní hrať. Bubeník spadol z pódia a asi po piatich minútach si tam sadol úplné cudzí chlap, nevedeli sme sa ani len cez elektronickú ladičku naladiť, proste všetci sme mali úplné okno….

Čo považujete za váš najväčší úspech vašej kapely?

Najväčší úspech je, že aj po tých rokoch na nás stále ľudia chodia, lebo trendy sa menia, aj preferencie poslucháčov a keď stále máme čo povedať mladým ľuďom, je to fajn.

Zložili ste pesničku na počesť Petra Sagana po jeho minuloročných úspechoch na Tour de France? Ako ste sa k tomu dostali? Koho to bol nápad?

To bol taký moment, že keď Peter vyhral etapu na Tour de France, dal som status na Facebook, že napíšem song na Petrovu počesť. No a kamoši a fans mi písali, že napíš, tak keď už som dal slovo musel som to stihnúť do konca Tour de France. Nakoniec som to stihol, ale nie som s tým úplne spokojný, určite  by to bolo treba dokončiť. Je to jedna z mála pesničiek s anglickým jazykom  a babsky vokál zaspievala moja neter Júlia, ktorá má len 12 rokov, ale je to obrovsky talent.

Pred sebou ešte máte jarné klubovky na Slovensku aj v Čechách, čo však chystáte na leto?

Na leto chystáme festivaly na Slovensku a v Čechách, budeme pracovať na  nových pesničkách, dokončíme naše Best of, ktoré by malo vyjsť na jeseň spolu s knihou o skupine a pripravujeme nový merchendise.

Pred nedávnom vám vyšiel nový song ČIERNY BIELY? V songu aj v klipe hosťuje raper Supa a česká gypsy funková legenda Gulo Čar. O čom je tento song?

Čierny Biely je song o tom, že nie je dôležitý z akého prostredia je človek, ale aký je a aký sa snaží byť. V každom z nás je dobro a zlo a je len na nás, čo si vyberieme. Hudobne ide o zmes reggae, popu, rapu a funku.

K songu máte natočený aj videoklip? Ako prebiehalo natáčanie?

Natáčanie bolo zaujímavé, Supa presne v deň natáčania úž mal dohodnuté iné natáčanie, tak svoj part spravill ako prvý. Zvyšok sme točili v starej výrobnej hale, kde počas natáčania prišla Tatra s betónom a začalo sa betónovať . Zrazu  bola cela hala dookola zabetónovaná, a keď sme chceli odísť  nejednému z nás ostali topánky v betóne.

Čo si myslíte o situácii, ktorá vládne v Slovenských rádiách? Hrá sa veľmi málo domácej tvorby.

Situácia je slušne povedané katastrofálna… Keď je v rebríčku hranosti v prvej 100-ke päť slovenských songov, z toho dva po slovensky to je skoro likvidačné pre slovenskú hudbu.

Argumenty, že ľudia nebudú počúvať rádiá, keď bude viac slovenskej hudby sú neopodstatnené. Často hrávame v Čechách a len čo prejdeme hranice, v každom podniku, benzínke hrá oveľa viac slovenskej hudby, o českej nehovoriac. O tom, ako je to napríklad v Chorvátsku sa ani nebavme. Každý, kto bol na dovolenke musel postrehnúť, že sa tam hrá viac domácej, ako zahraničnej hudby. Myslím si, že by vláda určite mala prijať zákon, aby média museli hrať aspoň 20% slovenskej hudby.

Je niečo čo by ste odkázali mladým začínajúcim kapelám?

Nech si hrajú, čo ich baví a nech ich to hlavne veľmi baví. A samozrejme veľa zdravia, šťastia, lásky a Božieho požehnania.