Neobyčajné putovanie somálskej kočovnice…

Dodnes si cením hodnotu jednoduchých vecí. Každý deň sa stretávam s ľuďmi, ktorí vlastnia krásne domy, niekedy niekoľko domov, áut, lodí, šperkov, ale myslia len na to, ako získať viac, ako keby im tá ďalšia vec, ktorú si kúpia konečne priniesla šťastie a pokoj.

Ukážka z knihy…

… Keďže som vyrastala v Afrike, nemala som zmysel pre dejiny, ktoré sa zdajú byť také dôležité v iných častiach sveta. Náš jazyk, somálčia, nemal písanú podobu až do roku 1973, takže sme sa neučili čítať ani písať. Vedomosti sa odovzdávali ústne – poézia alebo ľudové rozprávky – alebo, čo bolo dôležitejšie, od našich rodičov sme sa učili remeslá, ktoré sme potrebovali na prežitie. Napríklad, mama ma naučila ako pliesť zo suchej trávy nádobky dosť pevne, aby sa v nich udržalo mlieko; otec ma naučil ako sa starať o zvieratá a presvedčiť sa či sú zdravé. Nerozprávali sme sa veľa o minulosti, nikto na to nemal čas. Všetko bolo dnes, čo budeme dnes robiť. Sú tu všetky deti? Sú všetky zvieratá v bezpečí? Ako budeme jesť? Kde sa dá nájsť voda?

            V Somálsku žijeme tak, ako žili naši predkovia pred tisíckami rokov; nič sa pre nás podstatne nezmenilo. Ako nomádi sme žili bez elektriny, telefónov, či áut, tým skôr bez počítačov, televízorov či kozmických letov. Tieto skutočnosti spolu s dôrazom na život v prítomnosti nám dali celkom iný pohľad na čas v porovnaní s tým, aký existuje v západnom svete.

            Tak, ako zvyšok mojej rodiny, ani ja som nemala nijakú predstavu o tom, koľko mám rokov; mohla som len hádať. Dieťa, ktoré sa narodí v mojej krajine, má len malú záruku, že bude ešte o rok žiť, takže pojem zaznamenávania narodenín si nezachoval ten istý význam. Keď som bola dieťaťom, žili sme bez umelých pojmov o čase, bez hodín a kalendárov. Namiesto toho sme sa riadili podľa ročných období a slnka, plánovali sme naše sťahovanie podľa potreby dažďa a náš deň podľa dĺžky denného svetla. Čas sme rozoznávali podľa slnka. Ak som mala tieň na západnej strane, bolo ráno; keď tieň prešiel na druhú stranu, bolo poludnie. Čím väčšmi tieň pokročil, tak isto sa predĺžil aj moj tieň. To bol pokyn vybrať sa domov prv než sa zotmie…

Povedali o knihe..

Zo somálskej púšte do sveta hviezd medzinárodného modelingu – tak by mohol znieť podtitul autobiografickej prózy Waris Dirieovej, ktorá ako trinásť ročná opustila svoju početnú nomádsku rodinu, aby unikla sobášu zo starým mužom. Z púšte si odniesla poznačené telo – poznačené každodennou ťažkou prácou so zvieratami, ale i takzvanou ženskou vyriezkou, krutou tradíciou. (Africké dievčatá podstupujú vyriezku už v útlom veku, aby stúpla ich cena na trhu.)

Vďaka šťastnej náhode Waris niekoľko rokov pracovala ako slúžka na somálskom veľvyslanectve v Londýne. Keď jej legálny pobyt vypršal, vzbúrila sa: nechce sa vrátiť do púšte, rozhodne sa, že zostane v cudzom prostredí a sama zarobí peniaze pre matku. Život v púšti ju naučil odvahe, schopnosti ísť vytrvalo za svojím cieľom cez všetky možné prekážky. Vypestoval v nej hlboký cit pre spolupatričnosť rodiny, oddanosť a lásku, ktorá tak často chýba v bohatom, no odcudzenom západnom svete. Waris nielenže našla v sebe silu zdôveriť sa zo svojím osudom, ale do boja proti ženskej vyriezke sa zapojila aj ako mimoriadna veľvyslankyňa OSN a zanietená zástankyňa ľudských práv.

Jej príbeh bol sfilmovaný…

 (2010, režisér Sherry Horman)

Príbeh Waris je jedným z pozoruhodných príbehov o odvahe. Z púšte v Somálsku prešla do sveta vysokej módy, bojuje proti útlaku a vynára sa pred nami ako skutočná víťazka. Je najkrajšou inšpiráciou pre každého.

(EltonJohn)

Kniha je výbornou autobiografiou ženy, ktorá musela ako malá strpieť tradície, ktoré v našich končinách nemajú obdoby. Príbeh, je písaný pútavo, opis toho ako sa žije v krajine akou Somálsko je, príbeh malého dievčaťa, ktoré v noci ujde od svojej rodiny, matky, súrodencov preto, že sa nechce vydať za starého muža. Blúdi púšťou kým nepríde do Mogadišu, kde nájde svoju starú matku a z Mogadiša vycestuje do Londýna, kde pracuje na Somálskom veľvyslanectve. Avšak aj táto práca sa jedného dna skončí a tu začína story o tom ako sa Waris odhodlane postaví za svoj ciel zarobiť peniaze pre seba aj svoju matku..

Určite ste o WarisDireovej počuli. Ak nie, jej tvár Vám z fotografií nemôže byť neznáma. Skutočný príbeh Somálskeho dievčaťa vyrozprávaného autentickým spôsobom, ktoré len vedelo, že nechce žiť ako jej predkovia. Sama od seba už ako malá tušila, že existuje aj iný svet ako africká púšť. Chcela žiť inak, urobila všetko čo bolo v jej silách a dokázala sa vzoprieť proti všeobecným konvenciám, postaviť na vlastné nohy a dokázať, že je málo nemožných vecí vo svete. Popisuje svoju vytrvalú a doslova „špinavú“ cestu zo somálskej púšte cez Mogadiš, Londýn až do New Yorku. Príbeh zostáva s otvoreným koncom a okrem obrovského odhodlania a plnenia si snov nesie Waris svojím životom posolstvo obriezky do „civilizovaného“ sveta kde sa už pokladá za minulosť. Dokáže o tomto probléme otvorene hovoriť a poukázať na to, že ženská obriezka nie je minulosťou, ale súčasťou životov žien v Afrike.

Nie pre každého je autobiografia zaujímavá. Avšak táto autobigrafia nesie v sebe posolstvo, ktoré robí túto knihu jedinečnou.

V televízii ste mohli vidieť aj sfilmovaný príbeh, ktorý prinesie toto posolstvo aj tým, ktorý nemajú v obľube čítanie kníh.