Prinášame Vám rozhovor s vodným pólistom Emilom Grmanom.

Vek: 35

Post: obranca centra

Koľko rokov si mal keď si začal s vodným pólom?

Vodnopólovú loptu som prvý krát držal v ruke vo štvrtej triede základnej školy, bolo to na legendárnom bazéne “Mier”. Aktívne som začínal plávať od druhej triedy základnej školy.

Kto alebo čo bol podnet pre to, aby si s vodným pólom začal? Väčšina pólistov začínala najskôr s plávaním, bolo to tak aj u teba?

Áno, začínal som najskôr s plávaním, bol som druhák na základnej škole.

Kto bol tvoj prvý tréner v Topoľčanoch?

Môj prvý tréner bol pán Vestenický a pán Červený. Potom to bol pán Kertész. V piatom ročníku základnej školy som odišiel trénovať do športovej školy v Trenčíne, kde sa mi veľmi nepáčilo, ale po určitej dobe som prišiel naspäť. Môj biologický otec bol emigrant a také deti, v tom čase nemali ľahké detstvo na hocijakej škole.  Pamätám si na skvelého plaveckého trénera, ktorého som mal v šiestom ročníku, určitý čas ma trénoval. Neviem, či je ešte tu, alebo v Rusku, ale rád by som sa s ním znova stretol. V šiestom ročníku ma začal trénovať pán Kertész a pán Bohát.  Pravdupovediac, trénovali sme od 6:00 hod. ráno iba plávanie a poobede 2 hodiny na Mieri a boli to moje najťažšie tréningy a najtvrdší tréneri, zato im však veľmi ďakujem, pretože bez nich by som sa nedostal tam, kde som sa v živote dostal. Moje družstvo občas zastupovali aj pán Ozábal, Kmeť a Kalinka.

Na aké momenty z mládežníckych rokov máš najlepšie spomienky?

Najlepšie spomienky boli, keď končila vodnopólová sezóna, nezáležalo na tom, či sme mali zlatú medailu alebo nie, ale po tej tvrdej drine sme sa dali všetci dohromady a poriadne uzavreli celú sezónu.

Vieme o tebe, že si dlho žil v USA. Prečo si sa rozhodol vycestovať do USA. Šiel si študovať? Ak áno, bolo to prvotne spojené s vodným polom? 

Odišiel som do USA v prvom rade kvôli škole a jazyku. Vďaka mojej mame a mojím trénerom v Topoľčanoch som mohol dosiahnúť plavecké úspechy na strednej škole v Eugene, štát Oregon. Škola sa volala South Eugene. Táto škola mala iba plavecké družstvo, neskôr som prestúpil do školy, ktorá mala vodnopólové družstvo. Stále ma to ťahalo hrať vodné pólo, tak som začal hrávať za školu Sheldon v meste Eugene. Po mojom prvom roku v Sheldone naše družstvo získalo  štátny titul. Po ukončení strednej školy som sa rozhodol hrať pólo spolu s kamarátom zo Sheldonu v slnečnej Kalifornii, za vysokú školu Golden West. Prvý rok sme získali štátny titul južnej Kalifornie.

V USA si hrával za Golden West v Kalifornii? Vystriedal si viacero tímov, alebo si pôsobil len v jednom tíme?

V Kalifornii som hrával iba pre Golden West a v Eugene  iba pre Sheldon.

Kto bol tvojím trénerom v USA? Aký bol kolektív?  Na čo najradšej spomínaš?

V Sheldone  ma trénoval Gough Smith a v Golden West to bol Hamdorf  Hermstead a John Write.  Chcel by som dodať, že tréner Hermstead bol dva krát, ako hráč vodného póla a dva krát ako tréner vodného póla na Olympijských hrách. Kolektív bol dosť silný, všetci si medzi sebou pomáhali ako sa dalo, bez ohľadu farby pleti, krajiny pôvodu alebo viery. S oboma družstvami som precestoval tisíce kilometrov a hral cca 200 zápasov, z nich sme iba dva krát remízovali a málokrát  prehrali, čo je dosť dobrý úspech.

Mal si možnosť vyskúšať si aj iný „vodnopólový svet“ než ten, ktorý je na Slovensku. Aký je podľa teba  rozdiel medzi vodným polom u nás doma a v USA? Mali ste vytvorené lepšie podmienky?

Veľký rozdiel medzi vodným pólom v USA a na SR je ten, že v USA majú hráči viac natrénované, okolo 5 hodín denne, viac rešpektujú trénerov, neboja sa spýtať trénera, ak majú nejakú nejasnosť a poradiť sa s ním, ako by mohli byť lepším hráčom. Na vysokej škole Golden West sme mali skoro tak dobré podmienky, ako majú hráči na Olympiáde. Mali sme troch trénerov, dvoch asistentov. Ráno hodina a pol iba plávanie, poobede tri hodiny plávania, taktiky a vodného póla. Každý piatok a sobotu sa hrali zápasy (6 až 7). V sobotu večer sme oslavovali dlhý náročný týždeň do neskorých hodín. V nedeľu sme väčšina prespali na teplých plážach Kalifornie .

Predpokladám, že záujem o šport ako taký je v USA na vyššej úrovni? Je to tak?

Áno,  je to tak.

Po pätnástich rokoch si sa vrátil, k vodnému pólu za svoj materský klub v Topoľčanoch?  Čo ta k tomu viedlo?

Pôvodne som sa vrátil na Slovensko, pretože tu mám domov, neskôr ma oslovil Jozef Bilický, aby som hrával s nimi za starších pánov a potom ma oslovil Peter Gáfel s tým, že by bol rád, keby hrávam za mužov. Bol by som rád, keby som mohol posunúť moje skúsenosti mladším spoluhráčom.

Odohral si prvý extraligový zápas proti ŠKP Modrí Draci Košice, podarilo sa ti aj skórovať. Aké si mal pocity po zápase?

Povedal by som, že Modrí draci majú skvelý team a sú sústredení na vodné pólo na 100%, aby vyhrali slovenský titul majstra.

Čomu sa momentálne venuješ?

Rodine.   

Je niečo, čo by si chcel povedať mladším ročníkom, prečo si vybrať vodné pólo a venovať sa mu?

Nielen podľa mňa je to najtvrdší šport na svete, ale zároveň je to šport, ktorý nie je tak nebezpečný, ako napr. americký  futbal, pri vodnom póle nedochádza k tvrdým zraneniam a nie je finančne náročný ako napr. hokej a pod.

Foto: súkromný archív E.G.