Kedy si začala s vodným pólom? Kto boli tvoji prvý tréneri? 

S vodným pólom som začala keď som mala 15 rokov spolu s Katkou Vestenickou, teraz už Brňovou.  Náš prvý tréner bol Stanislav Janoušek. Po pár rokoch nás začal trénovať Igor Vestenický, ktorý pri nás zostal deväť rokov. Po tejto dlhej dobe sme na rok dostali trénera p. Jána Boháta. Moju poslednú hráčsku sezónu sme trénovali pod vedením Mareka Gálisa, s ktorým sa nám podarilo dosiahnuť double v podobe zisku Slovenského pohára a titulu majstra Slovenska 2012/2013.

Prečo si si vybrala práve vodné pólo? Skúšala si aj nejaký iný šport?

Asi ako väčšina mojich spoluhráčiek, aj ja som začínala plávaním, ktorému som sa venovala päť rokov. Baby, ktoré v tej dobe hrávali pólo, mňa a Katku Vestenickú volali hrať vodné pólo, potrebovali rýchle plavkyne . Iným športom som sa aktívne nevenovala, len rekreačne tenisu a v rámci tréningov hrávame v lete plážový volejbal. Veľkým hitom v našom tíme boli, resp. aj sú suché tréningy v podobe futbalu, kde naplno využívame svoju bojovnosť, obratnosť a v neposlednom rade budujeme tímového ducha. 

Svoju aktívnu športovú činnosť si už ukončila. Aké úspechy ste v Topoľčanoch dosiahli? Na čo najradšej spomínaš?

Áno,  ukončila som ju po minuloročnej úspešnej sezóne, resp. najúspešnejšej pre ženské vodné pólo v Topoľčanoch. Po víťazstve v Slovenskom pohári a získaní titulu v ženskej lige, sa mi to zdalo ako najlepšie. Okrem tohto double som sa samozrejme tešila každému vyhratému zápasu. Potešili aj zisky Slovenských pohárov, ako aj Česko- Slovenského pohára.   

Chodievala si aj na hosťovanie do Vrútok, ako výpomoc na Pohár európskych majstrov.  Kde všade ste boli?

S Vrútkami som chodievala hrávať Poháre európskych majstrov. Svoj prvý PEM som odohrala vo francúzskom Nancy, v priebehu rokov sme sa tam viac krát vrátili. Tieto pohárové súťaže nám priniesli výborné skúsenosti, aj keď málo zápasov sa vyhralo, no bola tu možnosť porovnania sa s profesionálnymi ženskými družstvami Európy. Hrali sme viac krát aj v Nice (Francúzsko), Sabadell (Španielsko), ale aj v maďarskom Dunajvárosi.

Čo by si nám povedala o svojej reprezentačnej činnosti?

V reprezentácii, som začínala už v juniorskej kategórii, kde sme boli na mojich prvých Majstrovstvách Európy v českej Plzni. Popri tom sme absolvovali reprezentačné turnaje v Maďarsku, Českej republike, ale aj na domácej pôde. V seniorskej kategórii som hrala na Majstrovstvách Európy v Prahe a v anglickom Manchestri, kde sme sa osobne stretli s princom Williamom. Hrali sme kvalifikáciu na ME s družstvami Nemecka, Francúzska, a Maďarska. Reprezentácia mi umožnila hrať proti tímom Austrálie, Kanady, Írska, Ukrajiny, Rakuska, Turecka, Švajčiarska, Ruska, Švédska a mnoho ďalších. Som vďačná za to, že som mohla reprezentovať Slovensko vo vodnom póle.

Vieme o tebe, že si zostala pri vodnom póle aj naďalej, momentálne sa venuješ rozhodovaniu. Čo ťa k tomu viedlo?  Uvažovala si už dávno, že sa vyberieš práve týmto smerom?

Ešte kým som aktívne hrala pólo som si spravila rozhodcovský kurz. K pískaniu ma priviedol, resp. mi pomohol náš bývalý tréner Ján Bohát. Rozhodovanie sa mi začalo páčiť, je to úplne iný pohľad na hru a dianie v bazéne. Môžem skonštatovať, že rozhodovanie je oveľa náročnejšie ako byť ako hráč vo vode, je to väčšia zodpovednosť.

Rozhodovala si už aj zápas kde hrali tvoje spoluhráčky z Pirana Sport Club Topoľčany proti KVP Kúpele Piešťany. Aké to bolo? Ako rozhodkyňa si sa musela odosobniť od toho, že ste  dlhé roky spolu trávili každý deň vo vode.  Ako to vzali dievčatá, predsa len si dlhú dobu bola jedna z nich a zrazu musíš pískať úvodný zápas Slovenského pohára žien, ktorý hrali práve ony?

Ten zápas bol veľmi ťažký, neviem či nebol ťažší pre mňa ako pre baby. Tá situácia vznikla neočakávane, nakoľko na zápas bol nominovaný iný rozhodca, avšak ten sa nedostavil. Snažila som sa byť stále nad vecou. Myslím, že som bola na baby aj prísnejšia, keďže poznám všetky dievčatá z tímu a v podstate aj ich triky. Myslím, že fakt, že im pískam zápas ja ich nenadchol, ale tajne dúfam, že boli spokojné.

Pískala si aj finále Slovenského pohára mužov 2013/2014 kde sa stretli ŠKP Modrí draci Košice so Sláviou UK Bratislava. Rešpektujú muži, že im rozhoduje zápas žena? Predsa len je to z väčšej časti mužský šport. Aké si mala pocity z tohto zápasu?

Pískať finále Slovenského pohára mužov bola veľmi dobrá skúsenosť. V tom či píska zápas muž alebo žena nie je rozdiel. Vždy sa snažím pískať podľa pravidiel a všetko čo vidím, treba však povedať, že nie vždy sa dá všetko v zápase vidieť. Na ten zápas pricestovalo množstvo fanúšikov, resp. nadšencov vodného póla, dokonca bol tento zápas vysielaný aj v televízii. Na tieto všetky faktory som však musela zabudnúť a sústrediť sa len na rozhodovanie a hru. S odstupom času hodnotím tento zápas pozitívne.

Si prvá ženská medzinárodná rozhodkyňa zo Slovenska pre tento krásny, ale tvrdý šport. Čo si musela splniť aby si získala licenciu medzinárodného rozhodcu?

Pre získanie licencie bolo podmienkou mať „odpískané“ dva roky v mužskej vodnopólovej lige a následne sa prihlásiť na kurz medzinárodného rozhodcu. Sled udalostí ktorý nasledoval mal rýchly spád, chcem však pripomenúť, že bez pomoci Slovenského zväzu vodného póla a predsedu rozhodcovskej komisie Jána Boháta, by sa mi to asi nepodarilo. Absolvovala som dve školenia v Ríme, v talianskom vodnopólovom centre, kde som stretla rozhodcov z celej Európy. Následne sme boli v tureckom Istanbule, kde sme mali teoretické a praktické skúšky.

Máš už za sebou aj nejaké medzinárodne turnaje?  

Môj prvý medzinárodný zápas sa odohral v Istanbule, kde sme hneď na praktických skúškach rozhodovali. Následne som rozhodovala na turnaji Kadetov v Novákoch. Veľmi významným míľnikom pre mňa je, že sa mi podarilo “pískať” aj taliansku ligu, séria B. Naposledy som bola ako rozhodca na medzinárodnom turnaji seniorov Malta Water polo Cup – O pohár primátora Poznane.  Bol to vlastne prvý seniorský medzinárodný turnaj v poľskej Poznani.

„Ruža medzi tŕňmi“ , aj tak by sa dalo definovať tvoje pôsobenie medzi vodnopólovými rozhodcami na Slovensku. Vedela by si definovať správneho rozhodcu? Čo všetko by mal spĺňať?  

Myslím, si že rozhodca musí byť nestranný a spravodlivý. To že by mal dokonale poznať pravidlá, je neodškriepiteľný fakt. No dá sa povedať, že každý zápas prináša niečo nové, niečo špecifické, z čoho by sme sa mali učiť. S rozhodcom nebudú nikdy všetci spokojní, väčšinou to však sú tí čo prehrávajú, ale patrí to k povolaniu.

Čomu sa momentálne okrem rozhodovania venuješ??

Venujem sa práci, zariaďovaniu nového bytu, priateľom, ale aj športovaniu. Vodné pólo je stále súčasťou môjho života, chodím pískať zápasy a turnaje alebo aj klubové tréningy.