Po niekoľkých rokoch fungovania v iných kapelách zaujala pred časom albumom Astrologya v súčasnosti je na najlepšej ceste rozvíriť hladiny slovenského šoubiznisu v poradí už druhou hudobnou nahrávkou Introspective. Autorka preniká do úplnej hĺbky svojej osobnosti a hudobnou vyzretosťou a úprimnosťou prekvapuje i tých najväčších hudobných skeptikov.

K hudbe ste sa dostali ako dvanásťročná. To je pomerne mladý vek, keď vezmeme do úvahy záľuby vašich vtedajších rovesníkov…

Láska k hudbe vo mne driemala od detstva, písala som texty a neustále si spievala, no nemám pocit, že by som sa od svojich kamarátov výraznejšie líšila. Tiež som si prešla obdobiami diskoték, puberty, nekonečných vzdorov a koncertov. Nebola som o nič ukrátená, no vždy som vedela, že sa chcem naplno venovať hudbe.

A to sa vám aj podarilo. Mali ste vlastnú kapelu, od roku 2008 však vystupujete ako sólová speváčka. Zmenil sa okruh vašich fanúšikov?

Je zaujímavé, že fanúšikovia mi ešte aj dnes hovoria, že keď sme hrali celá kapela, zvuk bol iný. Áno, určite znel masívnejšie, ale nepovedala by som, že lepšie. Dnes som slobodnejšia, dozrela som ako osobnosť a viac sa vyprofilovala. Niektorí fanúšikovia mi ostali verní, iní zas pribudli alebo naopak.

Nielen medzi fanúšikmi, ale i v umeleckých kruhoch ste označovaná ako Slovenka s dušou Španielky. Máte španielske korene?

Určite nie, celá rodina sme Slováci. (smiech) Ale máte pravdu, naozaj cítim veľkú spätosť s latinsko-americkou kultúrou. Verím na minulé životy, reinkarnáciu a som si istá, že v minulosti ma so španielskymi krajinami spájalo čosi veľmi silné. K žiadnej inej krajine či národu nič podobné necítim, hoci cestujem veľmi veľa a rada.

Aj váš nový singel „La Peregrina“ je v španielskom duchu a vychádza práve v tomto letnom období. Čakali ste s jeho vydaním zámerne?

Nie, nebol to úmysel. Jednoducho to tak vyšlo a ide o príjemnú náhodu.

Singel je inšpirovaný okrem iného aj Vašou vášňou k Latinskej Amerike. Čo nám o ňom ešte prezradíte?

La Peregrina v preklade znamená „pútnička“, teda žena, ktorá sa vydáva sama na púť, cestu. Je to moja autobiografická skladba, zachytávajúca obdobie, kedy som sa rozhodla kráčať vlastnou cestou, s vlastnými myšlienkami a názormi. Zložila som ju ešte pred odchodom do Južnej Ameriky, keď som ešte ani nevedela, že tam pôjdem, ale moje podvedomie to už tušilo. Znamená pre mňa veľmi veľa.

Verejnosť ste však zaujali už pred troma rokmi albumom Astrology. Odvtedy sa veľa zmenilo –  nielen po hudobnej stránke. Vanda dnes vyzerá ako celkom iná osoba…

Myslím, že moja tvorba je podstatne vyzretejšia, emočne sa toho u mňa udialo naozaj veľa. Za výsledok môjho, nazvem to ľudsko-umeleckého prerodu, mnohí považujú aj zmenu imidžu. Ale tú som podstúpila najmä kvôli mame. (smiech) Ešte pred dávnejšou cestou do Kolumbie sa totiž o mňa strachovala nielen ona, ale i zbytok rodiny. Vraveli mi, že ako blondínke na mňa ma v tejto zdanlivo nebezpečnej krajine číha veľa nebezpečenstiev a lepšie urobím, ak vycestujem ako brunetka. Pre kľud v rodine som sa nechala odfarbiť, ale musím priznať, že s tmavšou farbou vlasov som stotožnená oveľa viac. Vyskúšala som už rôzne odtiene, ale hnedej zrejme ostanem verná o čosi dlhšie.

Dajú sa vôbec albumy Introspective a Astrology porovnať? Majú nejaký spoločný prienik?

Môj najnovší album Introspective je určite osobnejší. Fanúšikom dávam možnosť preniknúť do úplnej hĺbky môjho vnútra a píšem nielen o zmene, ktorá ma počas posledných dvoch rokov zasiahla, ale tiež o duševnom vyzretí. Stalo sa mi v podstate nič a všetko zároveň. Ten, kto miloval a zažil tú pravú, osudovú lásku, ktorá vás miestami tak vysaje až to bolí, sa v mojich textoch určite nájde. Potrebovala som všetky pocity dostať von. Introspective je iný svojou súdržnosťou, konceptom a je skôr akustickým albumom. Má svoje temné aj veselé momenty, no hlavne je plný autentických pocitov a skúseností. Niet pochýb, že mnohých mojich fanúšikov určite prekvapí.

Album Introspective má za sebou malé klubové turné po Slovensku, v rámci ktorého stihol absolvovať až štyri krsty – v Nitre, Banskej Bystrici, v Košiciach a v Bratislave a má až štyroch krstných rodičov. Podľa čoho ste ich vyberali?

Rozhodla som sa, že „krstitelia“ by mali byť ľudia, ktorí reprezentujú 4 elementy hudobného priemyslu, a tak v Nitre to boli moji „kolegovia“ a kamaráti – speváčka Ria z USA s kolumbijskými koreňmi a fínsky hudobník Erik. Riu som stretla na hudobnom kempe v zahraničí a okamžite sme si padli do oka. Považujem ju za svoju spriaznenú dušu, inšpiráciu i výbornú priateľku. Krst pokračoval Banskou Bystricou, kde album krásnou zhodou náhod pokrstila moja menovkyňa, pani Vanda, ktorá sa o koncerte dozvedela v ten deň z lokálnych novín. V Košiciach prevzal úlohu krstného otca majiteľ podniku, ktorý sa mi priznal, že si album veľmi obľúbil. V Bratislave som mala česť privítať Karola Vosátka, ktorý je umelec síce iného žánru, no hudbu využíva vo svojej tvorbe. Karol pokrstil Introspective tabakom. Keď som ho oslovila, či by bol krstným otcom, spýtal sa ma na moju predstavu, čím sa bude krstiť. Pár sekúnd som premýšľala a potom sme takmer naraz povedali „tabak“. A bolo to spečatené.

Piesne tvoríte v anglickom a španielskom jazyku. Slovenčina zatiaľ chýba. Prečo?

Cítim to tak. Slovenčina je síce krásny jazyk, no svoje myšlienky a emócie oveľa ľahšie vyjadrím v cudzích jazykoch. Keď tak nad tým premýšľam, vždy vo mne driemala túžba písať po španielsky, ale chýbala mi
odvaha. Až to jeden deň prišlo a neviem s tým prestať. Dokonca najbližšie mám vo svojom hudobnom pláne vydať nový album španielskych skladieb, no to už trošku predbieham.

Je o vás známe, že písať texty a tvoriť hudbu dokážete vo viacerých štýloch. Máte medzi nimi svoj najobľúbenejší?

To je ťažká otázka, skôr by som okamžite vedela povedať, ktoré mi príliš blízke nie sú.

Kľudne buďte konkrétnejšia .. 

Tak napríklad house, tvrdý rock, metal.

V dohľadnej dobe vás čaká hneď niekoľko koncertov. Kde sa vo všeobecnosti cítite lepšie? Na veľkých pódiách alebo si väčšmi vychutnáte klubovú atmosféru?

Skúseností mám už za tie roky dosť a srdcu bližšie sú mi kluby. Moja hudba nie je masová, no mám verných fanúšikov, ktorých tváre sa na koncertoch pravidelne opakujú. Jedno veľmi silné vystúpenie som mala práve nedávno. Diváci sedeli v mojej tesnej blízkosti a viseli doslova na každej note, ktorú som zaspievala. Ten pocit a vedomie, že sa im moja tvorba páči, je obrovskou satisfakciou za všetku tú drinu. Dovolím si tvrdiť, že takto to vníma každý hudobník.

Keď už ste načrtli vašu tvorbu, kedy prichádzajú tie najlepšie nápady?

Raz sa stalo, že sa mi skladba od začiatku až do konca prisnila. Ale to bolo, žiaľ, iba raz. (smiech) Niekedy stačí moment a nápad je tu. Pred pár dňami som bola na koncerte izraelskej speváčky Noa, vôbec som nerozumela o čom spieva, ale zachytila som hebrejské slovo nápadne sa ponášajúce na jedno španielske a základ novej piesne bol na svete.

Mávate aj obdobia, kedy vám naopak nič nenapadá?

Samozrejme, niekedy trvajú aj pol roka. Ale neprepadám panike. Jednoducho si počkám, pretože viem, že TO príde. Radšej nevydám žiadnu pieseň, než by som mala urobiť niečo len pre to, aby to bolo. Rada robím veci pomalšie a kvalitne … veci, za ktorými si 100% stojím.

Vašou vášňou je okrem hudby aj cestovanie. A čo ďalšie záľuby?

Som vskutku kreatívny človek, baví ma fotografia, ale nie z pozície fotografa. Rada sa na fotografie pozerám, navštevujem vernisáže, vo voľnom čase aj divadlá. A som veľký zberateľ. V byte mám miesto holých bielych stien alebo tapety rôzne ústrižky a úžasné spomienky z mojich ciest. Za tie roky sa ich  nazbieralo požehnane. Na mojej stene nájdete letenky, lístky z vlakov, vstupenky na koncerty, fotografie, pohľadnice, odkazy, ústrižky z novín … skrátka, celý môj život.

Najnovší album Introspective je veľmi silný. Nebojíte sa, že váš ďalší album mu z hľadiska emócií a zážitkov nebude môcť konkurovať?

Nebojím sa, i keď je pravda, že takýto životný zlom človeka nepostretne každé dva-tri roky. Skôr som však otvorená pozitívnym emóciám. Svoj ďalší hudobný počin preto vidím ako oslavu života a jeho hodnôt, dokonca prezradím, že už viem aj jeho názov. A hoci sa nejaká, pre mňa azda najdôležitejšia etapa môjho doterajšieho života končí, je to vlastne dobré, pretože niečo nové tým začína.

VANDA – BIO

Slovenská speváčka a skladateľka Vanda tvorí vlastnú hudbu od 12tich rokov. Dnes je autorom vyše 200 skladieb a textov. Po niekoľkých rokoch fungovania v iných kapelách sa vydala v roku 2008 na sólovú dráhu. Momentálne vystupuje s hudobníkmi Marekom Wolfom (gitara), Matúšom Ferkom (piano) a Igorom „Ajdžim“ Sabom (bicie, perkusie).

Vanda skladá texty v angličtine a španielčine, nakoľko jej tvorba je ovplyvnená životom v USA a Argentíne. Cestuje rada a často, popri hudbe je to jej najväčšou vášňou. Kamkoľvek sa vyberie, jej hudba ide vždy s ňou, čo viedlo k niekoľkým medzinárodným spoluprácam, momentálne so speváčkou Riou.

Vandina hudba osciluje na pomedzí viacerých žánrov (pop, rock, folk, soul, alternatíva). Jej tvorba z uplynulých dvoch rokov je zachytená v najnovšom albume„Introspective”, na ktorom autorka preniká do úplnej hĺbky svojej osobnosti a píše o témach ako strach, strata viery a znovu-spoznávanie sa. Píše o zmene, ktorá ju zasiahla, o osobnom vyzretí, a táto zmena sa prejavuje aj v hudbe. Po prvýkrát Vanda vydáva aj skladby v španielčine.

Viac info:http://vandamusic.com/|www.facebook.com/music.vanda

Foto: ZDENKO HANOUT | Zdroj: SOUL FOR SHOW 2015